Zemiak na tanieri

Zemiak na tanieri

Zemiaky sú jednou z hlavných súčastí nášho jedálneho lístka. Obsahujú až 25 % škrobu a vláknin, z nerastných látok najmä draslík a fosfor. Ďalej asi 3 % rastlinných bielkovín, vitamín A, B, ale najmä C, ktorý je mimoriadne cenný najmä v zime.

Na kvalitu zemiakov a straty vitamínu C má veľký vplyv správne uskladnenie. Najdôležitejšia je teplota. Ideálna je asi +5 stupňov C. Pri -1 stupňov C zemiaky sladnú, škrob sa mení na cukor. Pri +8 stupňoch začínajú klíčiť a pri + 15 hnijú. Potrebujú aj tmu, sucho a dostatok vzduchu, avšak nie prievan, lebo ľahko vyschnú. Najlepšie ich uskladníme v dvoch vrstvách.
Zelené zemiaky odstránime celé, nestačí len zelenú časť vykrojiť. V celom zemiaku je totiž jedovatý solanín.
Niekedy sa môže stať, že potrebujeme uvariť v šupke zemiaky rôznych veľkostí. Dovaria sa nám súčasne, keď veľké prepichneme ihlicou na pletenie.
Zemiaky v šupke lepšie očistíme, ak ich ihneď po uvarení prepláchneme studenou vodou.
Skoré zemiaky, ktoré nazývame nové, síce škrabeme, ale vkladáme ich do vriacej vody. Ak sa nedajú dobre oškrabať, namočíme ich na chvíľu do slanej vody.
Ak sme kúpili zemiaky, ktoré sa ľahko rozvaria, môžeme tomu čiastočne zabrániť, ak ich vložíme do vriacej vody, pričom soľ pridáme neskôr. Varíme len 15 minút a "dovaríme" ich v pare.
Ak chceme mať zemiaky rovnomerne uvarené, nikdy ich nevaríme na prudkom ohni. Na liter vody pridáme lyžicu tuku, uvaria sa rýchlejšie. Pri varení nemá voda v hrnci presahovať ponorené zemiaky o viac než 1 cm.