Čo predchádzalo vzniku svetoznámej Vincentky
Najznámejšia česká minerálna voda Vincentka, vyvierajúca v Luhačoviciach, v sebe ukrýva tekuté dedičstvo pravekého oceánu staré desiatky miliónov rokov. Unikátne geologické podmienky a masívne vrásnenie Zeme spôsobili, že sa v hlbokých vrstvách podzemného magurského flyšu zakonzervovala čistá morská voda z obdobia treťohôr. Táto prehistorická panva, nad ktorou dnes pulzuje kúpeľný život, bola kedysi domovom fascinujúcich gigantických aj mikroskopických tvorov, ktorých ekosystém po milióny rokov formoval jedinečné zloženie prameňa. Informuje o tom riaditeľ spoločnosti VINCENTKA a.s. Jan Šumšal.
Vláda gigantického dravca
V období stredného eocénu, pred približne 45 miliónmi rokov, pokrývali územie dnešných Luhačovíc hlboké šelfové vody oceánu Tethys. Kráľom tohto ekosystému bol Basilosaurus – gigantický prehistorický dravec a priamy predok dnešných veľrýb. S dĺžkou sedemnásť až dvadsať metrov a hmotnosťou pätnásť ton disponoval hadovitým, predĺženým telom, ktoré sa ladne vlnilo v morských prúdoch. Jeho masívna, poldruhametrová lebka bola osadená ostrými očnými zubami a čepelovitými stoličkami s pílovitým vrúbkovaním. Vďaka enormnému stisku čeľustí dokázal tento dravec drviť kosti menších cicavcov aj panciere korytnačiek.
Zatiaľ čo tieto obrie tvory vládli vodnému stĺpcu, na samotnom dne oceánu prebiehali iné dôležité biologické procesy. Nekonečné generácie morských rias, chalúh a planktónu tu po milióny rokov akumulovali jód a ukladali sa do organických sedimentov. Práve rozklad týchto na jód bohatých vrstiev vtlačil neskôr podzemným vodám ich nezameniteľný liečivý charakter a mimoriadne vysoký podiel jódu, z ktorého Vincentka čerpá svoju silu dodnes.

Kamenné peniaze ako prírodný chemický filter
Na dne tohto pravekého mora žili v masívnych kolóniách aj mikroskopické jednobunkové organizmy – numulity. Tieto živočíchy, patriace medzi dierkavce, si zo schránok čistého uhličitanu vápenatého stavali komplexné, šošovicovité disky, ktoré veľkosťou pripomínali mince. Ich vnútorná architektúra bola tvorená dokonalou tesnou špirálou drobných komôrok, cez ktoré prúdila cytoplazma a filtrovala morskú vodu.
Keď numulity odumreli, ich vápenaté schránky sa usádzali na dne, kde vytvorili pórovité horninové vrstvy hrubé až 120 metrov. „Zdraviu prospešné účinky Vincentky pripisujú odborníci jej zloženiu - predovšetkým prítomnosti rôznych solí, obsahu minerálov a stopových prvkov,“ pripomína Jan Šumšal. Práve filtrácia cez tieto starodávne vápencové vrstvy dodáva Vincentke jej charakteristické alkalicko-salinické vlastnosti a schopnosť prirodzene rozpúšťať hlieny v dýchacích cestách.
Ako sa praveké more uchovalo do dnešných dní?
Zásadný zlom nastal počas neskoršieho treťohorného vrásnenia Západných Karpát a sprievodnej vulkanickej činnosti. Mohutné tektonické pohyby uzavreli zvyškovú morskú vodu hlboko v zemi pod nepriepustnými vrstvami sivých ílovcov a pieskovcov luhačovických vrstiev.
Voda zostala dokonale izolovaná od vonkajšieho sveta, vďaka čomu nebola nikdy kontaminovaná modernými vplyvmi, mikroplastami či chémiou. Hydraulický tlak z hlbín ju neustále vytláča k zemskému povrchu. Počas tejto cesty sa stretáva s prírodným oxidom uhličitým, nasycuje sa a z prehistorických hornín vymýva usadené minerálne soli. Na povrch vyviera prirodzene zriedená pramenitými vodami, vďaka čomu má ideálny osmotický tlak blízky ľudskej krvi.
.jpeg)
Nájdite stopy treťohôr priamo v teréne
Prepojenie prehistorického mora s modernou geografiou nie je iba teóriou. Návštevníci Luhačovíc môžu pozostatky tohto strateného sveta vidieť na vlastné oči. Najvýznamnejšie náleziská skamenených numulitov, známych ako „kamenné peniaze“, sa nachádzajú priamo v zárezoch lesných ciest okolo vrchu Malá Kamenná a v okolí luhačovickej priehrady v Pozloviciach. Zo zvetraných skál tu voľne vypadávajú zachované kamenné disky, ktoré sú priamym dôkazom, že vo vašom pohári Vincentky pijete čistú esenciu desiatky miliónov rokov starého mora.
Viac informácií je na www.vincentka.cz .
Zdroj foto: www.vincentka.cz