Búrame mýty o jogurtoch. Ktorým veríte vy?

Tie najlepšie veci mávame pod nosom a ani si to neuvedomujeme. Často im venujeme omnoho menej pozornosti ako si zaslúžia a neťažíme z nich všetko, čo nám ponúkajú. Presne toto platí o mlieku, resp. kvasených, teda fermentovaných, „živých“ mliečnych produktoch. Ich prospešnosť bola už mnohokrát potvrdená, napriek tomu ich však často pokladáme za príliš obyčajné.  Alebo veríme mýtom, ktoré sa nás v tejto dobe plnej informácií zovšadiaľ rútia a škodia ich povesti. Naozaj poznáte pravdu o mliečnych produktoch? Tušíte, v čom všetkom sa skrýva ich potenciál? Poďme si na to posvietiť!

MÝTUS ČÍSLO 1: V dobrom jogurte musí stáť lyžička.

Búrame mýty o jogurtoch. Ktorým veríte vy?Jogurty vraj nie sú čo bývali. A naposledy boli dobré ešte za čias našich babičiek a boli také husté, že v nich lyžička stála v pozore a ani sa nepohla. Je však hustota a schopnosť lyžičky stáť v ňom vzpriamene to, čo hovorí o kvalite jogurtu? Športový fyziológ a vedec Doc. RNDr. Viktor Bielik, PhD. uvádza: „hustota jogurtu nemusí byť znakom kvality. Umelo zahustené jogurty, respektíve mliečne dezerty, sú predovšetkým zdrojom kalórií. Hustotu jogurtu ovplyvňujú štartovacie baktérie, ktoré sa živia mliečnym cukrom. Ak výrobu jogurtu sprevádza pridávanie sušeného mlieka, môže byť hustejší.“
Jogurt robia jogurtom živé kultúry, ktoré sa pridávajú priamo do kelímku, alebo fermentujú v špeciálnom tanku. Práve obsah týchto priateľských, dobrých baktérií robí jogurty a ostatné produkty, ktoré prešli procesom tzv. kvasenia, prospešnými pre mikroflóru.1 Mikroorganizmy, ktoré osídľujú črevnú mikroflóru, môžu prispievať k budovaniu silnejšieho imunitného systému.2
Doc. RNDr. Viktor Bielik, PhD. vysvetľuje, že: „okrem štartovacích kultúr sa v jogurtoch nachádzajú tzv. probiotické kultúry. Tie sa živia produktami, ktoré vytvorili štartovacie baktérie. V niektorých jogurtoch stojí lyžička a iné sa dajú piť. Ak obsahujú probiotické kultúry, stávajú sa dobrými rytiermi a pomáhajú zabezpečovať dostatok energie a tým môžu ovplyvňovať, ako sa cítime fyzicky aj psychicky.“

MÝTUS ČÍSLO 2: Jesť živé kultúry je nezmysel.
Črevný mikrobióm, v preklade neviditeľné obyvateľstvo našich čriev, do ktorého patria aj spomínané baktérie, je priamo prepojený s imunitou.3 Je teda logické, že ak sa postaráme o pohodu v črevách, trilióny ich obyvateľov prestanú protestovať a my sa bez ich nespokojného vyrušovania budeme cítiť podstatne lepšie. V našom tele sa ale nachádzajú bilióny mikroorganizmov4 a väčšina z nich žije práve v mikrobióme.  
Športový fyziológ Doc. RNDr. Viktor Bielik, PhD. tvrdí, že: „kyslé prostredie v žalúdku síce je nevyhnutné na trávenie bielkovín, to však neznamená, že zabije akýkoľvek život vrátane prospešných baktérií. V zdravom organizme sú baktérie mliečneho kvasenie dokonca súčasťou ochrannej vrstvy žalúdka.  Vďaka konzumácii jogurtov (probiotiká) a pestrej stravy (prebiotiká) ich vieme znásobiť. Črevný mikrobióm je základným stavebným kameňom imunity a má rád zdravý životný štýl, teda pohyb, dobrú stravu. Tiež ocení, keď si nepustíte do života zbytočný stres, ale sa obklopíte tými, ktorých milujete. A potom už pridajte len kúsok starostlivosti navyše – v zime si strážte predovšetkým dostatok vitamínov D a C, ktoré sú v otázkach imunity zásadné, a doprajte si konzumáciu potravín obsahujúce probiotiká.“

MÝTUS ČÍSLO 3: Procesom kvasenia prechádzajú iba mliečne výrobky.
Jogurt vzniká mliečnym kvasením, tzv. fermentáciou. Rovnakým spôsobom ale vzniká aj fermentovaná zelenina. Kimči, pickles či kyslá kapusta sú ďalším zdrojom probiotík a vitamínu C, ďalší skvelý pomocník na budovanie imunity. „Nielen jogurty ale aj rastlinná potrava môže prechádzať fermentáciou. Napríklad za spracovanie sacharidov počas prípravy kváskového chleba sú zodpovedné práve baktérie mliečneho kvasenia. Vďaka fermentácii sa zvyšuje vstrebávanie viacerých minerálov a stopových prvkov (napr. železa, zinku, horčíka) z menej stráviteľnej rastlinnej potravy“ dopĺňa športový fyziológ Doc. RNDr. Viktor Bielik, PhD.
Tým najlepším z fermentácie sa inšpiroval Actimel, ktorý týmto procesom prechádza až 72 hodín, a k 20 miliardám živých kultúr v jednej fľaštičke je teraz k dispozícií aj novinka, špeciálna edícia Actimelu obohateného o Vitamín C v troch príchutiach.

MÝTUS ČÍSLO 4: Vitamín D môžeme získať iba zo slnka
Búrame mýty o jogurtoch. Ktorým veríte vy?Vitamín D sa v poslednej dobe skloňuje veľmi často hlavne v spojitosti s imunitou a všetci sa ho snažíme dopĺňať ešte viac. Keďže slnka v našich zemepisných šírkach nie je toľko, ako by sme si mnohí želali, a počas zimy sa skrýva ešte lepšie, hladina vitamínu D v tele klesá a my siahame po rôznych doplnkoch stravy, aby sme ho doplnili. Podľa Slovenskej asociácie5 pre výživu a prevenciu má väčšina Slovákov tohto vitamínu nedostatok.

Na slnko sa teda spoliehať nemôžeme. „Vitamín slnka“ ale nájdeme okrem doplnkov stravy z lekárne a exotických ostrovov aj v rybách, vajciach, v mrkve či žltom melóne. Jednoduchou cestou ako ho dostať do tela, sú práve mliečne výrobky. Napríklad v jednej fľaštičke Actimelu* sa nachádza dokonca tretina odporúčanej dennej dávky vitamínu D, o to menej budete musieť slnko naháňať a urobíte tak krok k posilneniu svojej imunity.

Nenechajte sa „nachytať“ a neukracujte svoje telo o dostupné zdroje na posilnenie imunity kvôli mylným informáciám.  
* Actimel obsahuje 20 miliárd L. casei Danone a naviac vitamíny B6 a D, ktoré prispievajú k správnej funkcii imunitného systému. Pri každodennej konzumácii v rámci vyváženej stravy a zdravého životného štýlu.
 


Autor fotografie:https://pixabay.com/sk/jogurt-orechy-ra%C5%88ajky-dish-2408029/