Trvanlivé, chutné a výživné

Trvanlivé, chutné a výživné

 

Už v staroveku si naši predkovia sušili ďatle a figy na slnku. Naše staré mamy vždy mali poruke zopár sušených jabĺk, ktoré rozkladali na ošatkách alebo navliekali na nite. Ľudia rýchlo prišli na to, že vďaka sušeniu sa podarí uchovať veľmi šetrným spôsobom ovocie na dlhší čas. Má pritom zvláštnu, neopakovateľnú chuť.
A dnes už tiež vieme, že navyše obsahuje v koncentrovanej podobe všetky živiny, ktoré naše telo potrebuje - draslík, vápnik, železo a vitamíny. Okrem toho sú v ňom aj takzvané balastné látky, ktoré pôsobia blahodarne na trávenie. Ale pozor! Sušené ovocie obsahuje aj nejaké kalórie - napríklad sušené slivky majú oproti čerstvým trojnásobnú energetickú hodnotu.
Ak je ovocie sírené, ako napríklad marhule alebo hrozienka, môže ich konzumovanie vyvolať nepríjemné bolesti hlavy. Takže radšej ich treba najskôr opláchnuť. A potom si ich už môžeme pridať do mušli, koláčikov či iných sladkostí...
 
JABLKÁ
Sušené jablká boli oddávna v domácnostiach poruke celú zimu - v čase, keď iné spôsoby uskladnenia neboli známe.
Nevydržia však také dlhé skladovanie ako iné sušené ovocie, pretože rýchlo zvlhnú. Môžu sa použiť aj pri pečení sladkostí. Najlepšie odrody na sušenie sú Baldwin, Zlatý delicius a Jonathan. V kláštoroch stredoveku sušili mnísi jablká na kamennej dlážke pokrytej slamou.
 
HRUŠKY
Na sušenie sa hodia tvrdšie a aromatickejšie druhy. Hrušky ošúpeme a nakrájame na malé kúsky alebo na tenké plátky. Potom ich rozložíme, najlepšie na pergamenový papier, položíme na rošt rúry na pečenie a sušíme. Teplota by nemala byť vyššia než 50 °C.
Kto pozná len čerstvé plody, bude určite prekvapený chuťou ich sušených „sestričiek". Používajú sa aj do slávneho švajčiarskeho hruškového chleba.
 
SLIVKY
Sú po jablkách asi najznámejším druhom sušeného ovocia. Môžeme ich nechať s kôstkou alebo vykôstkovať. Najlepšie si ich vychutnáme len tak, ale hodia sa aj na buchty, koláče, pudingy, omáčky či ako plnka do knedlíkov a závinov.
Predstavujú chutnú prílohu k zverine. Pridávajú sa aj do štedrovečernej kapustnice. Sušené slivky obsahujú veľké množstvo balastných látok a enzýmov, ktoré sa prirodzenou cestou postarajú o naše dobré trávenie.
 
ANANÁS
Ako sušený býva súčasťou rôznych tropických zmesí. Poznali ho už starí Aztékovia a Inkovia. Prvým Európanom, ktorý sa s týmto plodom stretol, bol Krištof Kolumbus. Botanický názov je skomoleninou pôvodne indiánskeho výrazu „na-nas", anglický pineapple vznikol zo španielskeho pinas, pine-cone (píniová šiška) a je odvodený od jeho tvaru.
 
BANÁNY
Čerstvé sú ľahko stráviteľné. Obsahujú protirachitický vitamín D, preto sú vhodné najmä pre malé deti, a to aj dojčatá. V produkčných oblastiach majú banány rovnakú výživnú hodnotu ako u nás zemiaky.
A čo so sušenými? Bývajú obľúbenou príchuťou v mušli, ale môžu sa využiť aj inak - banánové lupienky môžu nahradiť tradičné arašidy.
 
HROZIENKA
Často si už ani neuvedomujeme, že hrozienka nie sú žiadne „deti trópov", ale dozreté a slnkom vysušené obyčajné hroznové bobule. Nie je bez zaujímavosti, že v starom Ríme sa nimi vyvažovali otroci pri nákupe novej pracovnej sily. Napríklad už aj staroveký vojvodca Hanibal kŕmil svojich vojakov pri vysilujúcom prechode Álp práve hrozienkami.
Tie skutočne dodávajú telu veľké množstvo energie (obsahujú veľké množstvo hroznového cukru).
 
KORINTKY
Čierne menšie hrozienka dostali názov podľa gréckeho mesta Korint. Nemajú jadierka a nekonzervujú sa
sírou. Sušia sa v drevených truhliciach na slnku. Korintky majú veľmi jemnú šupku a chutia sladko. Toto sušené ovocie by sa však malo uschovávať na vzdušnom a suchom mieste.
Pri príliš dlhom skladovaní však stráca chuť, ale začne aj cukornatieť a potom nie je príliš vzhľadné. Korintky sa obyčajne pridávajú do pečiva.
 
SULTÁNKY
Zlatožlté alebo červenohnedé- to sú sultánky. Pripravujú sa z určitého druhu hrozna. Tieto veľké a sladké bobule pokrýva tenká šupka. Nemajú jadierka a sú aromatické. Používajú sa tam, kde by aromatické hrozienka a kortinky rušili chuť jedla. Ani tento druh sa neošetruje sírou. Mimoriadne kvalitné sú sultánky žltkastej farby z Austrálie. Obsahujú takisto veľa balastných látok, minerály a vitamíny.
 
ĎATLE
Kráľovnou púštnych oáz sa nazýva palma s plodmi, ktoré slúžili domorodcom od nepamäti ako nenahraditeľná potrava. V starom Oriente sa používali aj ako náhrada medu na sladenie. Obsahujú ľahko stráviteľný typ cukru. Občas zistíme, že majú svetlejší povlak - ten však pochádza z vykryštalizovaného cukru. Tri až štyri ďatle pokryjú tretinu našej dennej potreby železa.
 
FIGY
Najkvalitnejšie sú žlté s medovo sladkou chuťou. Ak sa plody po vysušení ďalej neošetrili, čoskoro ich pokryje vykryštalizovaný cukor - ako ďatle. Podobne vyzerajú figy, ktoré sa [ usušení ešte raz sparia parou, aby zmäkli. Tie majú sklovitú lesklú šupku.
Ako príloha sa hodia k parmskej šunke. Pražené sú surovinou pri výrobe náhrady za kávu.
V Egypte sa figovník považoval za liek, staroveké Atény ich mali dokonca vo svojom znaku.
 
BROSKYNE
Sušené ich nájdeme v ponuke obchodov len zriedkavo. Avšak prečo by sme si toto chutné ovocie nemohli nasušiť sami? Vyberieme si plody zdravé, ale ešte pevné, dôkladne ich umyjeme a nakrájame na tenké plátky.
Potom sušíme dlhší čas pri nízkej teplote. Broskyne uskladníme, keď sa dajú ohýbať -asi ako guma.
 
MARHULE
Aj marhule sú v tejto podobe vynikajúcou obmenou, ak chceme maškrtiť. Nech už je krajina pôvodu ktorákoľvek, vždy by sme si mali všímať, či je na etikete poznámka o tom, či boli šírené. Z takto ošetreného ovocia by nás totiž mohla poriadne rozbolieť hlava.
Preto ich opláchneme a s ich konzumáciou to nepreháňame. Plody sa šíria, aby zostali šťavnaté a pevné a zároveň sa tak chránia pred škodlivými mikroorganizmami.
 
CITRONÁT- ORANŽÁT
Kandizovanie je ďalšou metódou, ktorá pomôže uchovať ovocie v trvanlivom stave. Kandizovať môžeme rôzne ovocie, nielen čerešne alebo ananás. Nakladá sa do cukrového roztoku alebo sa s cukrom zvarí. Obsah cukru takto konzervovaného ovocia môže byť až 75 percent. Dostať kúpiť aj hotové zmesi alebo niektoré druhy citrusových plodov. Medzi nimi nájdeme citronát, čo nie je nič iné, než karidizovaná citrónová kôra. Rovnako tak oranžát - ten je zo šupiek špeciálnej odrody pomaranča s horkastou chuťou.