Opustili pohodlie, aby pomohli: Mladý pár zo Slovenska mení životy detí v Ugande

„S prázdnym bruchom sa učí ťažko: Školská kuchyňa pre deti v Ugande“ – tak znie názov zbierky, ktorá má priniesť lepšie podmienky pre stravovanie žiakov v jednej z vidieckych škôl v Ugande. Za projektom stoja Patrik a Monika, ktorí sa rozhodli odísť pracovať na Island, aby si zarobili na cestu do Afriky a mohli stráviť 3 mesiace dobrovoľníctvom v miestnej komunite.

Zbierku organizujú Patrik a Monika Štekel v spolupráci s charitou Change Tomorrow, ktorú založili manželia Jonathan a Dana Aird. Táto organizácia už takmer 10 rokov pôsobí priamo v regióne a dlhodobo podporuje miestnu komunitu prostredníctvom konkrétnych rozvojových a vzdelávacích projektov. Teraz chcú svojou aktivitou prispieť k tomu, aby mali deti každý deň dostupné aspoň jedno kvalitné teplé jedlo, ktoré im pomôže lepšie sa sústrediť na vzdelávanie a zlepšiť ich každodenné podmienky.

K projektu majú aj osobný vzťah – Patrik bol v tejto charite ako dobrovoľník už trikrát, takže presne vie, aký reálny dopad má ich pomoc na životy detí. Monika, ktorá je architektka, v spolupráci s charitou navrhla novú podobu školskej kuchyne, ktorá bude slúžiť deťom každý deň. V júli 2026 odlietajú do Ugandy, kde sa osobne zapoja do jej výstavby. Každý príspevok im pomáha zabezpečiť potrebný materiál a darcov budú pravidelne informovať o priebehu projektu a zdieľať fotografie aj videá priamo z miesta.

Úspešne dokončený projekt základnej školy

Pomôžeme deťom v dedine Lusanja, kde školská kuchyňa dáva jediné teplé jedlo dňa

Pomoc smeruje deťom aj celej školskej komunite Change Tomorrow v dedine Lusanja (región Mityana, Uganda). Miestna škola im poskytuje bezpečné prostredie, vzdelanie a často aj jediné teplé jedlo dňa – práve preto je školská kuchyňa kľúčová pre ich schopnosť učiť sa a napredovať.

"Súčasná kuchyňa je opotrebovaná, malá a kapacitne nestačí rastúcemu počtu detí. Zateká do nej, nespĺňa základné podmienky, varí sa v nej na dreve (čo je neefektívne, zdravotne rizikové a neekologické) a chýba jej aj základné zázemie – napríklad umývanie riadu prebieha vonku za každého počasia." hovorí Monika.

Cieľom zbierky je vybudovať novú, väčšiu a bezpečnú kuchyňu na plyn, ktorá umožní hygienickú, rýchlejšiu a udržateľnejšiu prípravu jedla. Vďaka tomu budú mať deti pravidelnú stravu, dôstojné podmienky a reálnu šancu na lepšiu budúcnosť.

"Ja spolu s manželkou sa aktívne zapojíme. Priložíme ruku k dielu a fyzicky pomôžeme nielen pri stavbe, ale aj pri nákupe materiálu či prípravných prácach. O všetkom vás budeme priebežne a úprimne informovať a celý proces aj pokrok dokumentovať, aby ste mohli vidieť, aký konkrétny dopad má vaša podpora priamo na mieste v charite Change Tomorrow v Ugande." dodáva Patrik.

Patrik s deťmi / Varenie v súčasnej kuchyni

Páru sme položili niekoľko otázok, aby sme lepšie pochopili ich cestu, motiváciu aj plány spojené s týmto projektom:

Čo vás priviedlo k rozhodnutiu odísť pracovať na Island, aby ste si mohli splniť tento cieľ?

Dobrovoľníctvo je práca bez platu a celý pobyt v Ugande si hradíme sami. Vedeli sme, že na Slovensku by sme si takúto sumu šetrili veľmi dlho, a preto sme sa rozhodli ísť pracovať do zahraničia. Nie je to pre nás úplne nová skúsenosť. Pred pár rokmi sme pracovali 8 mesiacov v Nórsku a vďaka tomu sme si mohli dovoliť trojmesačné cestovanie len s batohmi z Kazachstanu až domov na Slovensko – stopom, verejnou dopravou a občas aj pešo. Bola to silná skúsenosť, ktorá nás naučila, že keď človek niečo naozaj chce, dá sa to zvládnuť aj netradičnou cestou. Teraz sme k tejto túžbe po dobrodružstve pridali aj snahu pomôcť. Island sme si vybrali preto, že sa tu dá dobre zarobiť. Pracujeme v hoteli ako upratovači, čo je fyzicky náročná práca a vyžaduje veľký dôraz na detaily. Nie je to jednoduché, ale každý deň vieme, prečo tu sme. Pobyt v Ugande je dobrovoľnícky – dostaneme len ubytovanie a stravu v škole, všetky ostatné náklady, ako letenky, víza či očkovania, si hradíme sami.

Patrik, čo pre vás osobne znamená to, že sa do tejto komunity vraciate už opakovane ako dobrovoľník?

Počas mojich predchádzajúcich pobytov som si Ugandu zamiloval najmä kvôli ľuďom – miestnym aj Dane a Jonnymu, zakladateľom charity. Vždy ma veľmi zasiahne, keď sa vrátim a zistím, že si ma deti pamätajú a úprimne sa tešia z môjho návratu. Je to moment, ktorý človeku potichu pripomenie, prečo sa sem vracia. Zároveň si uvedomím, že aj malé veci, ktoré človek urobí, môžu mať pre niekoho veľký význam. Práve tieto zážitky ma motivujú pokračovať a vracať sa späť tam, kde cítim, že má moja pomoc zmysel.

Projekt novej školskej kuchyne podľa Moniky Štekel

Monika, ako vznikal návrh novej školskej kuchyne a čo bolo pre vás najdôležitejšie?

Návrh vznikal v úzkej spolupráci s charitou aj miestnou komunitou, ktorá bude kuchyňu používať každý deň. Práve tento dialóg bol kľúčový – len tak môže vzniknúť riešenie, ktoré bude fungovať v reálnych podmienkach. Do Ugandy prídem prvýkrát osobne, ale s Danou a Jonnym sme v pravidelnom kontakte cez videohovory a dostávame aktuálne informácie priamo z miesta. Najdôležitejšie pre mňa bolo pochopiť miestny kontext. To, čo je pre nás doma samozrejmé, môže byť v Ugande oveľa náročnejšie – či už ide o pracovné postupy, alebo dostupnosť materiálov. Patrik alebo Dana ma vždy usmerňovali, ako to v Ugande chodí. Cieľom je, aby kuchyňa bola dlhodobým riešením – udržateľná, efektívna a kvalitne postavená. Prechod na plynové variče znamená menej výrubu dreva, menej dymu a jednoduchšiu prácu pre kuchárov. Všetky funkcie budú pod jednou strechou – dnes sa napríklad riad umýva vonku aj v daždi. Mysleli sme aj na pasívne odvetrávanie a dobré odvodnenie stavby. Je to tímová práca mnohých ľudí.

Čo pre vás znamená možnosť fyzicky sa podieľať na stavbe vlastnými rukami?

Projekt je pre nás natoľko osobný, že si nevieme predstaviť zostať len pri zbierke a sledovať výsledok z diaľky. Chceme byť priamo na mieste a priložiť ruku k dielu. Budeme súčasťou celého procesu – od zbierky, cez návrh až po samotnú výstavbu. Je pre nás dôležité, aby darcovia mohli vidieť, ako kuchyňa rastie od základov až po moment, keď sa v nej uvarí prvé jedlo. Byť pri tom osobne je pre nás prirodzeným pokračovaním celej myšlienky. Zároveň nám to umožní lepšie pochopiť potreby komunity a reagovať na ne priamo na mieste.

Súčasná kuchyňa už kapacitne nestačí a deti na jedlo dlho čakajú

Do akej miery sa zapojí miestna komunita do výstavby?

Veľmi výrazne. Všetci zamestnanci školy sú miestni – učitelia, kuchári aj strážnici. Sú to práve oni, kto školu pozná najlepšie a každý deň sa stará o jej fungovanie aj o deti, takže presne vedia, čo je potrebné zlepšiť. Aj stavebný tím tvoria miestni murári, ktorí už majú skúsenosti s výstavbou tamojších školských budov a poznajú miestne podmienky. Ich znalosť prostredia, materiálov aj pracovných postupov je pre celý projekt veľmi cenná. Zároveň je dôležité, že vďaka tomu vznikajú pracovné príležitosti priamo v komunite a posilňuje sa jej samostatnosť. Stavebné postupy sú tam odlišné od našich, takže sa určite veľa naučíme aj my.

Aký je váš dlhodobý cieľ?

Najdôležitejšie je vzdelanie. Bez neho majú deti veľmi malú šancu zmeniť svoju budúcnosť – často zostávajú pracovať na farme, tak ako ich rodičia a generácie pred nimi. Dievčatá často ostávajú doma pomáhať matkám so starostlivosťou o domácnosť a mladších súrodencov. Dana a Jonny, rovnako ako aj my, veria, že vzdelanie je kľúčom k lepšiemu životu. Chceli by sme, aby deti zo školy mohli pokračovať na kvalitné stredné školy a možno raz aj na univerzity. Škola v Lusanji im dáva šancu prelomiť tento začarovaný kruh. Aby sa však deti mohli učiť a sústrediť, potrebujú byť najedené a mať dostatok živín. Pravidelná strava, kvalitné zázemie a prístup k vzdelaniu spolu úzko súvisia – jedno bez druhého nefunguje. Aj preto vnímame tento projekt ako dôležitý krok k tomu, aby deti mali reálnu šancu naplno rozvíjať svoj potenciál a budovať si lepšiu budúcnosť.

Dobrovoľníctvo majú v krvi - manželia sa spoznali počas záchrany hradu Tematín

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí zvažujú podporu zbierky?

Stačí sa pozrieť na výsledky charity za posledné roky. Škola prešla veľkou rekonštrukciou, vznikla studňa, nové triedy, ubytovanie pre zamestnancov aj oplotenie areálu, ktoré zvyšuje bezpečnosť detí. Ďalším krokom je nová kuchyňa. Pre mnohé deti je školské jedlo jediné teplé jedlo dňa. Aby sa mohli učiť a rozvíjať, potrebujú pravidelnú stravu. Počet žiakov rastie a kuchyňa už nestačí. Ak sa niekto rozhodne pomôcť, pomáha konkrétnym deťom a konkrétnemu miestu. A to pre nás znamená veľmi veľa.💛

Pomôžete aj vy?

Staňte sa súčasťou zmeny

Máte možnosť byť súčasťou niečoho, čo má skutočný a viditeľný dopad. Ak Vás príbeh Patrika a Moniky oslovil a chcete pomôcť, môžete prispieť ľubovoľnou sumou do ich zbierky, ktorá práve teraz prebieha na platforme Donio. Každé euro pomáha priblížiť výstavbu novej kuchyne, ktorá deťom zabezpečí dôstojné podmienky a pravidelné teplé jedlo.

Podpora však nemusí byť len finančná – veľkým prínosom je aj zdieľanie tejto myšlienky medzi Vašimi blízkymi či na sociálnych sieťach. Čím viac ľudí sa o projekte dozvie, tým väčšia je šanca, že sa podarí cieľ naplniť. Ak sa rozhodnete zapojiť, stanete sa súčasťou príbehu, ktorý mení každodenný život detí k lepšiemu. A práve v tom spočíva skutočný význam pomoci.

Patrikovi a Monike ďakujeme za rozhovor a zdieľanie ich inšpiratívneho príbehu. Prajeme im veľa síl, úspešnú realizáciu projektu a najmä to, aby ich úsilie prinieslo deťom v Ugande lepšie podmienky a krajšiu budúcnosť.