Občiansky zákonník sa po vyše šesťdesiatich rokoch upravuje

Aké sú jeho najzásadnejšie zmeny?

Nový Občiansky zákonník je schválený. Parlament prijal túto najrozsiahlejšiu zmenu v oblasti súkromného práva za posledných viac ako šesťdesiat rokov. Doterajší Občiansky zákonník totiž vznikol v podmienkach socialistického zriadenia a napriek desiatkam čiastkových noviel mal stále systémové nedostatky.

„Podstatné zmeny, ktoré prináša nový Občiansky zákonník, sa týkajú najmä zmluvného práva, dedenia, spoločného majetku manželov a ďalších oblastí. Nová právna úprava sa zároveň dotkne veľkého počtu ďalších právnych predpisov,“ vymenúva Eduard Szattler, partner advokátskej kancelárie Vojčík & Partners.

Medzi najzásadnejšie zmeny patrí odstránenie takzvanej dvojkoľajnosti zmluvného súkromného práva. Doteraz totiž platilo, že viaceré zmluvné typy boli odlišne upravené v Občianskom aj Obchodnom zákonníku. „Napríklad inak bola upravená kúpna zmluva v Občianskom a inak v Obchodnom zákonníku. Po novom sa záväzková časť Obchodného zákonníka presúva do Občianskeho zákonníka. Pre každý zmluvný typ tak už bude existovať jednotný režim s prípadnými špecifikami pre spotrebiteľa či podnikateľa,“ približuje Eduard Szattler.

Zároveň sa zavádza jednotná všeobecná premlčacia lehota a zostávajú zachované osobitné premlčacie lehoty. Pri premlčaní totiž platí, že ak sa právo neuplatní včas, premlčí sa a nemožno sa úspešne domáhať ochrany takého práva na súde, ak sa vznesie námietka premlčania. „Namiesto doterajšieho rozdielu medzi trojročnou všeobecnou premlčacou dobou v občianskoprávnych vzťahoch a štvorročnou v obchodných vzťahoch sa zavádza jednotná trojročná všeobecná premlčacia lehota . Strany si dokonca budú môcť dĺžku premlčacej doby aj dohodnúť v rozmedzí 1 až 10 rokov,“ opisuje partner advokátskej kancelárie Vojčík & Partners.

Novinky v oblasti dedenia

K doterajšiemu závetu a zákonnej postupnosti pribúda nová dedičská zmluva ako dvojstranný právny úkon pre prípad smrti. Bude mať prednosť pred závetom a umožní poručiteľovi zabezpečiť si napríklad doopatrovanie či rentu v starobe.

Novinkou je aj takzvaný inštitút odkazu. Doteraz platilo, že dedič nadobudol podiel na celom majetku po zomrelom a zodpovedal aj za dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. „Nový zákonník zavádza inštitút odkazu, ktorý poručiteľovi umožní prenechať konkrétnu vec určitej osobe (odkazovníkovi) bez toho, aby sa táto osoba stala plnohodnotným dedičom a musela sa podieľať na uspokojovaní dlhov poručiteľa z dedičstva,“ vysvetľuje Eduard Szattler.

Menia sa aj nároky potomkov pri dedení zo závetu. Doteraz sa maloletým potomkom muselo dostať aspoň toľko, koľko predstavoval ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň polovica ich zákonného dedičského podielu. „Po novom však platí, že maloletý potomok už nebude mať nárok na celý svoj zákonný podiel, ale iba na tri štvrtiny a plnoletý potomok dostane namiesto polovice len jednu štvrtinu svojho zákonného podielu. Poručiteľ tak získa podstatne voľnejšiu ruku pri nakladaní so svojím majetkom,“ dodáva.

Dôležitou novinkou najmä pre rodinné firmy a podnikateľov je zavedenie inštitútu správcu dedičstva. Poručiteľ alebo súd tak bude môcť po novom určiť správcu dedičstva, ktorého úlohou bude spravovať podnik, obchodné podiely či majetkové hodnoty od momentu smrti poručiteľa až do právoplatného skončenia dedičského konania. Predísť by sa tak malo ekonomickej paralýze podnikov.

Majetok v manželstve

Nový Občiansky zákonník zároveň nahrádza doterajšie bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) spoločným imaním manželov (SIM). SIM priamo zahŕňa nielen aktíva, ale aj pasíva, teda dlhy. Zároveň prináša širší priestor na úpravu majetkových režimov medzi manželmi.

Ďalšie zaujímavé zmeny v Občianskom zákonníku

Občiansky zákonník zavádza aj nové pravidlá náhrady škody. Systematickejšie rozlišuje zmluvnú a mimozmluvnú zodpovednosť. „Pri porušení zmluvnej povinnosti v určitých prípadoch uplatňuje objektívny princíp, zatiaľ čo mimozmluvná zodpovednosť zostáva založená najmä na zavinení. Zároveň upravuje osobitné prípady objektívnej zodpovednosti a podmienky, za ktorých sa možno zodpovednosti za škodu zbaviť,“ vymenúva Eduard Szattler.

Novinkou je aj všeobecná úprava právnických osôb a pravidiel pre ich orgány a osoby, ktoré za právnickú osobu konajú. Zákonník výslovne upravuje povinnosť konať s náležitou starostlivosťou a v záujme právnickej osoby a zavádza pravidlo podnikateľského úsudku (business judgment rule). To poskytuje ochranu členovi voleného orgánu pri rozhodovaní v rámci podnikateľského rizika, ak postupoval informovane, v dobrej viere a v obhájiteľnom záujme právnickej osoby.

Významnou zmenou je aj posilnenie zásady, že na právny úkon sa má hľadieť skôr ako na platný než neplatný. Doteraz mohol v niektorých prípadoch nedostatok predpísanej formy alebo drobná formulačná chyba viesť k absolútnej neplatnosti celého úkonu. Nové pravidlo má priniesť väčšiu flexibilitu a posilniť zachovanie platnosti právnych úkonov aj pri elektronickom a digitálnom uzatváraní zmlúv.

Nový Občiansky zákonník prináša aj praktické zmeny v susedských vzťahoch. Zavádza napríklad pravidlo spadnutého plodu. Kým ovocie visí na strome, patrí vlastníkovi stromu. Ak však spadne na susedov pozemok, stáva sa vlastníctvom tohto suseda (s výnimkou verejných priestranstiev). „Sused už nemôže svojvoľne orezať presahujúce konáre. Musí najprv požiadať vlastníka stromu na ich odstránenie a poskytnúť mu primeranú lehotu. Až keď vlastník nezakročí, smie ich sused odstrániť sám. Avšak výlučne šetrne, vo vhodnom ročnom období,“ približuje Eduard Szattler.

Zmeny sa dotýkajú aj nájomných vzťahov, vecných práv, držby či vecných bremien. Nový kódex zároveň preberá moderné poňatie zvieraťa ako živého tvora nadaného zmyslami, na ktorého sa ustanovenia o veciach uplatňujú len podporne, pokiaľ to neodporuje jeho povahe.

Nový Občiansky zákonník nadobudne účinnosť 1. júla 2027.