Športové tričká pod testom: Bisfenoly aj veľké množstvo mikrovlákien
Sedem z osemnástich testovaných športových tričiek obsahovalo bisfenoly, niektoré uvoľňovali veľké množstvo mikrovlákien
Športové tričká majú odvádzať pot, rýchlo schnúť a vydržať opakované pranie. Test v rámci projektu ToxFree Life for All, ktorého sa zúčastňuje spotrebiteľská organizácia dTest, ale ukázal, že okrem funkčných vlastností je dôležité sledovať aj ich chemickú bezpečnosť a dopad na životné prostredie. Sedem z osemnástich testovaných tričiek obsahovalo bisfenoly a jeden z výrobkov uvoľňoval takmer deväťkrát viac mikrovlákien ako najlepšie hodnotené tričko.
Bisfenoly vo viac ako tretine tričiek
Športové oblečenie sa vyrába prevažne zo syntetických materiálov, napríklad z polyesteru, polyamidu, nylonu alebo elastanu. Tieto materiály dobre odvádzajú pot a rýchlo schnú, pri ich výrobe sa však môžu používať rôzne chemické látky. „Preto sme pri osemnástich športových tričkách dali preveriť okrem iného prítomnosť formaldehydu, zakázaných farbív vrátane azofarbív a piatich typov bisfenolov,“ uvádza šéfredaktorka spotrebiteľského časopisu dTest Hana Hoffmannová.
Dobrá správa je, že formaldehyd ani zakázané farbivá sa v žiadnom z testovaných tričiek neobjavili. Pri bisfenoloch však boli výsledky podstatne horšie. Sedem tričiek obsahovalo aspoň jeden z piatich sledovaných bisfenolov. V zostávajúcich jedenástich výrobkoch sa tieto látky nenašli.
Bisfenoly sa používajú predovšetkým pri výrobe plastov a živíc. Známy bisfenol A (BPA) patrí medzi látky narúšajúce hormonálny systém. Pozornosť si zaslúžia aj jeho náhrady, napríklad bisfenol F (BPF) a bisfenol S (BPS), ktoré môžu mať podobne problematické vlastnosti. Do textilu sa môžu dostať napríklad prostredníctvom chemických prípravkov, farbív alebo kontaminovaných recyklovaných materiálov. Z oblečenia sa pritom môžu uvoľňovať do potu a čiastočne prenikať kožou do tela.
„Hranicu pre dostatočné hodnotenie sme stanovili na 0,8 mg bisfenolov na kilogram materiálu. Pri dvoch tričkách bol tento limit prekročený mnohonásobne,“ vysvetľuje Hana Hoffmannová. V prípade výrobku 4F Pánske bežecké rýchloschnúce tričko v laboratóriu namerali celkom 23,6 mg/kg bisfenolov BPF a BPS. Tričko Under Armour UA Vanish Seamless SS-BLK obsahovalo 61 mg/kg bisfenolu F. Oba výrobky preto v hodnotení nežiadúcich látok prepadli.

Mikrovlákna zaťažujú životné prostredie
Syntetické tričká majú aj ďalšiu odvrátenú stránku. Pri praní sa z textílií uvoľňujú drobné vlákna, ktoré sa môžu s vodou dostávať do vodných tokov a následne do morí. Ak sú tvorené plastom, napríklad polyestrom alebo polyamidom, ide zároveň o mikroplasty. Tie sa v životnom prostredí rozkladajú veľmi pomaly a ich nepriaznivé pôsobenie na niektoré organizmy je už doložené. Dopady na človeka pri bežnom používaní sa však stále skúmajú.
Pri testovaní sledovalo laboratórium množstvo vlákien uvoľnených po piatom pracom cykle. Najhoršie hodnotené tričko uvoľnilo takmer deväťkrát viac vlákien ako najlepšie hodnotený výrobok. Najlepšie hodnotené tričko uvoľnilo 144,2 mg vlákien na kilogram materiálu. Na opačnom konci skončilo tričko Puma Velocity Laufshirt, pri ktorom v laboratóriu namerali 1252,3 mg/kg. Výrobok tak získal za uvoľňovanie mikrovlákien nedostatočnú známku.
Množstvo uvoľnených vlákien sa nedá spoľahlivo odhadnúť iba podľa druhu materiálu. Záleží napríklad na dĺžke a pevnosti vlákien, spôsobe výroby priadze, hustote a type úpletu, povrchovej úprave, veku oblečenia a spôsobe prania. Mikrovlákna sa navyše neuvoľňujú iba zo syntetických textílií. Pochádzať môžu aj z bavlny alebo viskózy.
Značka nezaručuje vyššiu kvalitu
Okrem chemickej bezpečnosti a mikrovlákien laboratórne testy preverovali aj funkčné vlastnosti tričiek. Sledovala sa napríklad odolnosť proti tvorbe žmolkov, pôsobeniu kyslého a zásaditého potu alebo zmena farby po praní. Väčšina tričiek si viedla veľmi dobre až dobre. Výnimkou bolo tričko Adidas Runners T-Shirt Genderneutral, na ktorom sa tvorilo také veľké množstvo žmolkov, že v tejto skúške získalo nedostatočnú známku. Ukázalo sa tak, že ani značkové oblečenie nemusí byť automaticky kvalitnejšie.
„Pri nákupe športového trička sa neoplatí posudzovať iba značku, vzhľad alebo cenu. Dôležitý je aj materiál, spôsob údržby a informácie o výrobcovi. Uvoľňovanie vlákien možno obmedziť praním pri nižších teplotách, s plnou náplňou práčky a podľa pokynov výrobcu. Z hľadiska životného prostredia je zároveň vhodné oblečenie používať čo najdlhšie a nové kusy nekupovať zbytočne často,“ zhŕňa za dTest šéfredaktorka Hana Hoffmannová.
Výsledky testu športových tričiek sú k dispozícii v októbrovom vydaní časopisu dTest a na webových stránkach organizácie.
Projekt ToxFree Life for All (Život bez chémie pre všetkých) upozorňuje na širšie súvislosti používania chemických látok v každodennom živote. Praktické informácie, ako obmedziť chemickú záťaž domácnosti a kde sa nežiadúce látky môžu skrývať, ponúka brožúra dTestu Domácnosť bez chémie, ktorú si môžu spotrebitelia zdarma stiahnuť na webe dTestu.
Zdroj foto: Magnific