KORENIE: Silné vône a veľké diaľky
Korenie. Pridávame ho do jedla, aby mu dodalo chuť a vôňu. Poznali a cenili si ho už gurmáni v staroveku. V starom Egypte, v Číne, v Indii i v antickom Grécku a Ríme. Bolo to nielen zlato, ale aj vôňa korenia, ktorá viedla k objavovaniu nových svetov. Európania boli v používaní korenia pozadu za Egyptom či Áziou. Prvé korenie doviezol do Európy až Alexander Veľký v 4. storočí pred n.l. V starovekom Ríme sa však už korenie hojne používalo. Nielen na ochucovanie jedál, ale aj ako afrodiziakum a na liečebné účely. Mimoriadne sa cenil šafran, ktorým dal cisár Nero posypať ulice Ríma, aby si získal priazeň davu. Ponúkol jednoduchým občanom vzácnosť vyhradenú len pre tých najbohatších.
Po páde antického Ríma orientálne korenie v Európe takmer mizne. Situácia sa mení až s križiackymi výpravami, z ktorých si ich účastníci privážali domov aj korenie.
Marco Polo potom začal v 13. storočí bežne dovážať korenie z Číny do Európy. Napríklad korenie putovalo na chrbtoch tiav do Alexandrie, Konstantinopola a ďalších prístavov a v nich loďami do Benátok. Podobne to bolo aj s ďalším korením. Benátky, ktoré udržiavali čulé styky s Arabmi i s ázijskými krajinami, sa stali v tom čase centrom obchodu s orientálnym korením, na ktorom obrovsky zbohatli. Z Benátok sa potom rozvážalo korenie do ďalších európskych miest - Viedne, Paríža alebo až do Británie.
Boj o korenie
Korenie bolo jedným z faktorov, ktoré inšpirovali veľké námorné cesty a objavy. Od začiatku 15. storočia vyplávali za zlatom a korením Portugalci a po nich Španieli. Hľadali námorné cesty do Orientu, najmä do Indie. Podarilo sa to Vascovi da Gama, ktorý oboplával mys Dobrej nádeje a pristal v indickej Kalkate. Začiatkom 16. storočí sa dokonca Portuga- lsko a Španielsko púšťajú do vojny kvôli ostrovom korenia v indickom oceáne. Nakoniec ich v roku 1519 pripojili k španielskym kolóniám.
Koncom 16. storočia zakladajú námorný obchod Holanďania. Roku 1602 vzniká Východoindická holandská spoločnosť, ktorá o desať rokov neskôr má už desaťtisíc lodí. Celkom ovládla obchod s klinčekom a muškátom. Angličanom dodávky korenia zabezpečoval ich slávny korzár Francis Drake, avšak ovládnutie dŕžav s korením sa omeškal a sústredil sa na Indiu. Francúzsko si obsadilo ostrovy Mauritius a Réunion.
Slávne a drahé korenia
Korenia sú rôzne aromatické plody, semená a semienka, ale aj listy, korienky, kvety alebo len časti kvetov, kôra stromov i iné časti rastlín. Niekedy čerstvé, inokedy sušené a často pomleté.
K najslávnejším koreninám v histórii, o ktoré sa viedli tvrdé vojny, patria určite muškátový kvet a oriešok. Jeho obľuba prudko vzrástla v alžbetínskej dobe. Traduje sa, že muškátový oriešok bol v tom čase uznávaným afrodiziakom. V každom prípade sa jednak oriešok, ako aj kvet používali na liečenie najrôznejších chorôb vrátane nadúvania a dokonca aj na liečenie moru.
Domovom muškátovníka voňavého je ostrov Run, ktorý dnes nie je na mapách vy- značený. Je to kus sopečnej skaly v súostroví Banda Islands asi tisíc kilometrov na sever od Austrálie. Štyri roky oň bojovali Briti s Holan- ďanmi. Ostrov nakoniec zostal Holanďanom, Briti však získali aspoň semená muškátovníka voňavého a zasiali ho na Cejlóne a v Singapure.
Práve tam - na Srí Lanke (Cejlón), Antilách, v Indii a Indonézii sa dnes muškátovník predovšetkým pestuje.
Najdrahším a najviac oceňovaným korením je asi šafran. Presnejšie piestik fialovo sfarbeného kvetu šafranu (Crocus sativus). Jeho vlastnosti poznali starí Peržania už pred mnoho tisíc rokmi. Prvá písomná zmienka o šafrane pochádza z takzvaného Ebersovho papyrusu z prelomu 16. a 15. storočia pred n.l. Zmieňuje sa o ňom aj biblia (Pieseň Šalamúnova) i Homérova Illias. V antickom Ríme sa vôňa šafránu rozprašovala do vzduchu pri hostinách a oceňoval sa nad zlato. Používal sa hojne aj na dvore sultánov v otomanskej ríši aj u mogulských vládcov v Indii. V 10. storočí priviezli Arabi šafrán do Európy a začali ho pestovať na Pyrenejskom poloostrove. Dodnes sa tam pestuje najlepší šafran na svete, predovšetkým v špa- nielskej oblasti La Mancha. Šafranové kvety sa zberajú iba dopoludnia, popoludňajší zber nemá dobrú kvalitu. Zo zberaných kvetov sa ručne vytrhávajú piestiky, ktoré predstavujú vlastné korenie. Na kilogram korenia treba 75 000 až 250 000 kvetov.
Korenie z celého sveta
Dnes sa v Európe používa korenie z celého sveta. Tak ako rastie obľúbenosť exotic- kých jedál - mexických, thajských, čínskych, japonských, indonézskych a ďalších, rastie aj dopyt po korení používanom v danej kuchyni. Súbežne s tým stúpa aj obľúbenosť domáceho tradičného zeleného korenia, napríklad bazalky, majoránky, rozmarínu a ďalších.
Najviac pouŽívané korenia:
1. Pálivá paprika
2. Kurkuma (Curcuma lon- ga)
3. Zázvor (Zingiber officinale)
4. Čierne korenie (Piper nigrum)
5. Rasca (Carum carvi)
6. Koriander (Coriandrum sativum)
7. Klinček (Eugenia cary- ophillata)
8. Sladká paprika
9. Vanilka (Vanilla planifolia)
10. Muškátový oriešok a kvet z muškátovníka voňavého (Myristica fragrans)
/discovery/
Kuchyňa
