Stravovacie návyky Oravcov

Na celej Orave dodnes pretrvali mnohé tradičné jedlá, ktoré sa aj dnes varia tak, ako v minulosti. Recepty prechádzajú z generácie na generáciu a nestrácajú ani u dnešných náročných konzumentov na obľube. Skôr naopak, sú doslova žiadané. Okrem bežného jedálneho lístka sa objavujú pri určitých príležitostiach dodnes ako tradičné sviatočné, či obradové jedlá.

Na celej Orave sa dodnes pestuje a varí kapusta, ktorá je všeobecne považovaná za zdravé jedlo. To, že kapusta bola a je veľmi obľúbená, nasvedčuje aj jej častá konzumácia. Starí ľudia v tejto súvislosti úsmevne konštatujú: "Ráno sa jedla kapusta so zemiakmi a večer zas zemiaky s kapustou." V tejto súvislosti sú známe aj príslovia: "Od kapusty chlapci hustí." Alebo "Od kapusty ..ť popustí." Na Orave sú rozšírené mnohé recepty na prípravu kapusty, pre jednotlivé lokality veľmi špecifické. Kapusta sa stala tradičným oravským obradovým a via-nočným jedlom.

V Novoti u bohatých gazdov varili hustejšiu kapustovú polievku s rebierkom a šunkou, zatrepanú kyslou smotanou - "kvašnicu" - ktorú podávali so ze-miakmi. U chudobnejších bola obľúbená nenáročná "mrvanka" - trhané halušky s prevareným mliekom - pripravovaná najčastejšie ako raňajšie jedlo, dodnes je veľmi obľúbená. Z jedálneho lístka Oravcov sa dodnes nevytratila ani redšia "kaša", či hustejšia "kuľaša" - nenáročné, denne pripravované jedlo z drvených, alebo ručne mletých obilninových zŕn jačmeňa a ovsa, zaváraných do vody, menej do mlieka.
Kaša bola obľúbeným obradovým jedlom, ktoré nesmelo chýbať hlavne na svadbách a krštinách. Kuľaša s kyslou kapustou bola na Orave sviatočným jedlom.
Leto bolo na Orave vždy náročné na fyzické zaťaženie ľudí pri ťažkých poľných prácach. Preto varili výdatnejšie jedlá.

Zvýšený dôraz sa kládol na výdatné raňajky. Medzi rozšírené jedlá patrili pirohy, varená cestovina, posýpaná alebo plnená bryndzou, tvarohom či lekvárom, šúľky zo zemiakového cesta, ktoré sa po uvarení posypali makom. Okrem nich boli rozšírené halušky, pripravené z múky a surových trených zemiakov, posypané bryndzou, tvarohom alebo kapustou, s kúskami opraženej slaniny. Halušky, kedysi núdzové jedlo, sa stali na Orave od 19. storočia najsýtejším a takmer každodenným jedlom.
Jedlom chudobných bol "brmbol" - hustá polievka zo zemiakov a halušiek. Pre svoju nenáročnú a rýchlu prípravu je dodnes obľúbený v mnohých dolnooravských lokalitách.
Už v 18. storočí bol na Orave popri kapuste rozšírený a veľmi obľúbený paštrnák.

Pestoval sa na voľných plochách spolu s repkou, oboma druhmi reďkovky, cesnakom a cibuľou. Od 19. storočia rozšírené zemiaky sa stali pre Oravcov, podobne ako chlieb a kapusta, jedlom každodenným. V niektorých lokalitách sa dobre darilo aj mrkve.
Súčasťou stravy boli aj bylinky z voľnej prírody. Zo štiavu, žihľavy, rasce a húb sa varili zahustené polievky a omáčky, prípadne ich pridávali do jedla ako koreniny. Len pre ilustráciu sa zmienime aj o tzv. "núdznych jedlách", ktoré obyvatelia Oravy jedli v časoch veľkej neúrody. V lese vyhľadávali rozličné korene, hľuzy, plody lesných stromov, chlieb piekli z kôry stromov, slamy, machu i trávy.

Okrem pitnej vody Oravci pili mlieko, žinčicu, bylinkové čaje, ražnú kávu. Po celej Orave boli rozšírené alkoholické nápoje, z ktorých bola známa medovina, pivo, zo zemiakov a jačmeňa doma pálená - krútená pálenka "lavôrovica". Kupovaný špiritus miešali s rastlinou "rozolišom" (nazývaný otec s materou) a z Poľska si prinášali "okovitku". Kým neboli rozšírené poháriky, na svadbách pálenku nalievali do hrnčekov, odkiaľ ju nabe- rali lyžicami.

Anna Čelková, Agáta Veličová