Vatikán: NAJMENŠÍ A NAJVÄČŠÍ - /1./

Šesť deväť osem dva: Ak vykrútite v Ríme na telefóne tieto štyri čísla, povie ženský hlas v sluchadle: „Vatikán, prosím.“ Prvý kontakt s najmenším štátom našej planéty, ktorého morálne pôsobenie sa napriek tomu dotýka dobrej tretiny sveta, je unikátne: Máte tú česť s jedinou veľmocou, ktorej ústredňa vás spojí so všetkými abonentami, či už sú na ministerstve, v súkromnom byte alebo v okolí samotného pápeža.tristo obyvateľov, ale dva milióny turistov.

 

Územie Vatikánskeho mestského štátu – okolo ktorého sa tiahne pás hradieb z červenkastých tehál od štvrte Prati v strede Ríma k svahom Villy Pamphili – meria sotva pol štvorcového kilometra (aj taký špunt ako je Lichtenštajnsko je 360–krát väčší) a má okolo tristo obyvateľov. Jeho múzeá však ročne navštívi asi dva miliónov turistov. Vatikánsky rozhlas je počuť všade. Osservatore Romano má náklad 50 000 výtlačkov, ale jeho stanoviská si všímajú všetky oznamovacie prostriedky na svete. Knižnica Vatikánu je rovnako legendárna ako v staroveku bola Alexandrijská, až na to, že je väčšia a prístupnejšia, pretože ju nezničili.

 

A práve od knižnice začíname svoje putovanie po miništáte. Stačí sa rozhliadnuť po čitárni, aby sme si uvedomili univerzálnosť Vatikánu a kontrastnosť ako pravidlo jeho harmónie. Ľudia všetkých farieb pleti a všetkých rás sa tu skláňajú nad stáročnými inkunábulami, vedľa ktorých je počítač s tekutými kryštáľmi. Vedľa Písma svätého leží fóliový Boccaciov Dekameron. Medzi regálmi a pod freskami zo 17. storočia visia káble a trúbky práve inštalovaného klimatizačného zariadenia. Nejde len o symbiózu starého a moderného: Nikde inde na svete nie je toľko funkčnosti v službách duchovna, toľko rýchlosti podriadenej večnosti.

 

Tu nachádzame aj svojho sprievodcu po vatikánskych tajomstvách. Je ním prefekt Apoštolskej vatikánskej knižnice Leonard Boyle, 55–ročný Kanaďan, ktorý sa riadi obľúbeným heslom Jána Pavla II. festina lente, ponáhľaj sa pomaly. Otec Boyle nikdy neprepadá nervozite, nikdy nezvyšuje hlas, napriek tomu že povinností má vyše hlavy a musí si splniť obrovské množstvo úloh. „Toto miesto je labyrintom historických kníh a textov,“ hovorí o knižnici. „Keď som v roku 1984 prišiel z Toronta rovno sem, nemal som ani poňatie o jeden a pol milióne zväzkov v tunajších piatich poschodiach. Blúdil som hore dole v snahe zorientovať sa, kým sa ma ujal jeden knihovnícky veterán, ktorý ovládal všetko.“

 

Na druhom z piatich poschodí knižnice je Škola biblioteconomie, jedno z najznámejších knihovníckych učilíšť na svete. Dostane sa sem na odporúčanie z najvyšších miest iba obmedzený počet poslucháčov; absolventi môžu stáť na čele prakticky akejkoľvek knižnice. Malá reštaurácia je umiestnená v sále Bramantovho kláštora; zariadenie je starobylé, káva na modernej úrovni. Rokovací jazyk latinčina.

 

Symbióza starého a nového

 

Vatikánsky mestský štát vznikol v roku 1929 podpísaním lateránskych zmlúv medzi talianskou vládou a Svätou stolicou. Až do tej chvíle a od vzniku jednotného talianskeho štátu bol Vatikán viac menej iba sídlom bývalého svetského monarchu, kedysi vládcu nad územím, ktoré v tomto európskom tisícročí nezaostávalo za dŕžavami Karla V., Ludvíka XIV. alebo Napoleona I.

 

Od lateránskych zmlúv je Vatikán organizovaný ako ktorýkoľvek iný moderný štát, má svoju ústav s klasickou trojakou deľbou moci (na zákonodarnú, výkonnú a súdnu), svoje politické problémy, svoju finančnú správu – o ktorej sa občas šuškajú nepekné veci ako všade na svete.

 

Po formálnej stránke sústreďuje pápež vo svojich rukách všetky právomoci a je tak panovníkom absolutistickým – aj keď svätopeterský stolec je obsadzovaný voľbou na doživotie a nemôže byť v dŕžave žiadnej dynastie. V skutočnosti zákony a výnosy, zákazy a predpisy upravujúce život Svätej stolice a celej cirkevnej pospolitosti vypracúva Rímska kúria, legendárny byrokratický útvar, pyramída, ktorej vrchol tvoria kardináli, biskupi a monsignori. Je to nerozpletiteľná pavučina kongregácií, tribunálov, kancelárií, sekretariátov a komisií. Srdcom kúrie je oddávna štátny sekretariát, ktorého hlavu, štátneho tajomníka, menuje osobne pápež. Výplodom tohto pretínania moci nie sú len palácové intrigy – tie väčšinou existujú len vo fantázii autorov.

 

Faktom je, že cirkev vo svojom dvojtisícovom živobytí absorbovala všetky zmeny, všetky historické trendy.

 

V  rovnošatách od Michelangela

 

Vatikán vznikol ako štát duchovný, avšak mal hneď tri ozbrojené zbory, ktoré rozpustil až v roku 1970 Pavol VI. Bežnú strážnu službu vykonáva legendárna švajčiarska garda, útvar mužov veľmi impozantného zjavu (ich členovia prechádzajú starostlivým výberom) a v pestrých, nariasených rovnošatách, o ktorých sa hovorí, že ich navrhoval samotný Michelangelo vo chvíľkach odpočinku pri prácu na Sixtínskej kaplnke. Mužské pôvaby a elegancia kontrastuje s nevzhľadným, zakríknutým zovňajškom mníšok, zahalených v habitoch neforemného strihu a fádnych farieb. Pestrosť je vyhradené len pre gardy, karadinálov a biskupov.

 

Obchôdzky, na ktorých sa strieda 180 príslušníkov švajčiarskych gárd, pripomínajú skôr revuálne vystúpenie než dril strážnej služby. Títo muži však dokonale ovládajú svoje vojenské povinnosti a od roku 1981, keď bol uskutočnený atentát na pápeža, sú okrem tradičnej halapartne ozbrojení aj dobre naolejovanou pištoľou Beretta 7,65.

 

Svätá stolica dáva vo všetkom najavo svoju rozpornú podstatu, hľadajúcu neustále rovnováhu medzi starobylosťou a modernou, medzi svetskosťou a duchovnosťou. Vlani v novembri schválil summit rímskych biskupov menovanie piatich nových exorcistov, odborných vymietačov diabla. Vatikánska lekáreň je v protiklade s tým spoľahlivým útočiskom tých, čo hľadajú aj tie najnáročnejšie medikamenty, ktoré inde nedostať. Zásobovacia služba uspokojuje stravovacie a iné materiálne potreby 400 miestnych usadlíkov a 1800 zamestnancov Svätej stolice; ale ešte ďalších 5000 Rimanov má (často sporné) preukazy, ktoré ich oprávňujú nakupovať kvalitný a lacnejší tovar – aby ho eventuálne predávali „v cudzine“. Avšak kúria sa pred vypuknutím korupčnej aféry „Čisté ruky“ rozhodla čeliť čiernemu trhu obmedzením počtu preukazov. Ani to však nezabránilo tomu, aby sa nestratilo šesť vagónov dánskeho masla, ktoré sa potom objavilo v malom na čínskom trhu.

 

Jednou z dvoch vatikánskych jedální, určených zamestnancom vládneho úradu (obdoba mestskej radnice) ponúka jednoduché, ale výživné jedlá, ktoré sa v rámci modernizácie objednávajú telefonicky. Sedemdesiat automechanikov a pomocných robotníkov udržiava v poriadku dopravné prostriedky Svätého otca a jeho družiny; je to 500 automobilov so značkou SCV, štyridsať autobusov a nákladných áut a niekoľko skútrov Vespa 50.

 

 /discovery/