V uliciach San Francisca

Z vyššieho pahorka Twin Peaks, tristo metrov vysokého a najdominantnejšieho, je na mesto báječný pohľad. Ale najkrajšie je, keď si človek toto mesto s protikladnou architektúrou, reprezentovanou množstvom všakovakých mrakodrapov i prekrásnych viktoriánskych domov z 19. storočia, jednoducho – precíti.

Ak sa približujete k San Franciscu z vnútrozemia, vidíte, ako sa vlny Pacifiku, strieborné a trblietajúce sa v poludňajšom slnku, valia ústím zvaným Golden Gate (Zlatá brána) priamo do stredu mesta. Zlatá brána je vstupom do hlbokého zálivu, ktorého sa kedysi prví prieskumníci obávali, ale ktorý naostatok neskôr pomohol San Franciscu získať vedúce postavenie medzi tichomorskými prístavmi. Ak prichádzate v neskorých popoludňajších hodinách, uvidíte zväčša iba záľahu bielej hmly pripomínajúcej šľahačku, a nad ňou – celkom neskutočne a neuveriteľne, ani čo by sa vz nášali vo vzduchu – plávajú hroty dvoch nosných veží visutého mosta, čo sa klenie cez Zlatú bránu. Pod vplyvom morského prúdenia je totiž voda oceánu pomerne studená a v chladnom vzduchu sa nad zahriatou pevninou zrážajú vodné pary a tvorí sa hmla. Postupne zapĺňa prímorské ulice, stúpa čoraz vyššie, až podvečer zahaľuje celé mesto. Tepelný rozdiel medzi vrcholkami sanfraciských pahorkov a prístavnými štvrťami je niekoľko stupňov – na Telegraph Hille môže mať človek na sebe letné šaty, a dole pri vode už potrebuje kabát.

Ulice so sklonom tridsať stupňov

V deň, keď od hotela Americania na 121. Street vyrážame so sprievodcom a zároveň šoférom Manfredom do sanfranciských ulíc, je celé mesto i záliv dokonale prežiarené. Tak ako päťdesiatnik Manfred ponášajúci sa na Paula Newmana, ibaže s bradou, keď sa dozvie, že sme z Bratislavy. Je rodák z Viedne, Bratislavu navštívil roku 1965 a ostatným – dvom mladým Japonkám, trom postarším Newyorčankám a Brazílčanovi, Rodriguezovi – nás s radosťou predstavuje ako svojich rodákov… Manfred je majster svojho remesla. Miestami priam neuveriteľne strmé ulice, pripomínajúce skôr mohutné členené schodištia, kladú na vodičov mimoriadne nároky. Veď uznajte – zaparkovať a opäť sa autom pohnúť na svahu, ktorý má sklon takmer tridsať stupňov, nie je žiaden špás. To však nášmu „rodákovi“ neprekáža pri bravúrnom popisovaní všetkého, čo vidíte vpredu, vľavo, vpravo…

„Viete, San Francisco z cestovného ruchu a reštaurácií žije, ale mesto turistov nemá rado,“ vraví ako znalec – sám prisťahovalec. „Šesť z desiatich obyvateľov San Francisca sa tu narodilo, ostatní prišli zvonka. A priniesli nielen svoju nádej, ale aj problémy. V šesťdesiatych rokoch bolo práve tu jedno z prvých centier hnutia hippies, konkrétne na ulici Parnassus, ktorou práve prechádzame. Dnes sú tu, ako vidíte, úzke domy pre stredné vrstvy.“

Kúzlo viktoriánskej architektúry

Ulica Parnassus sa nachádza rovno pod Twin Peaks, na ňu nadväzuje Haight Street. Dnes sa tu medzi obchodmi typu second hand potulujú novodobí hippies s červenými napomádovanými vlasmi. Pokračujeme ako na húsenkovej dráhe smerom k Pacific Heights, prekrásnemu centru viktoriánskej architektúry, ktorého kúzelné domy sú nám dôverne známe zo seriálu V uliciach San Francisca s Michaelom Douglasom a Karlom Maldenom.

Oblasť Russian Hill, kam sa po revolúcii nasťahovala predovšetkým ruská šľachta, už dávnejšie stratila punc najdrahšej štvrte. Jednoizbový komfortný byt tu môžete dostať za mesačný nájom 500 dolárov, ale čože je to v porovnaní so snobskou štvrťou Nob Hill, s perfektným výhľadom na sanfraciský záliv a mostom Golden Gate, kde sa za to isté platí mesačne 800 až 5000 dolárov! Ba aj sedemposchodový impozantný konzulát Ruskej federácie sídli práve tu, rovnako ako budovy mnohých diplomatických zastúpení iných štátov. „Hneď vedľa Ruského konzulátu napravo si všimnite karmínovú vilu,“ podotýka Manfred. „Vlastní ju jeden tunajší právnik, ktorý má každý pondelok pravidelnú polhodinku v televízii. Stála ho 8 miliónov dolárov!“

Pád do Zlatého parku

Doslova padáme strmými ulicami k azda najkrajšiemu mostu na svete Golden Gate Bridge, cez park rovnomenného názvu, skrátka Zlatý park. Je päť kilometrov dlhý, otvorený 20 hodín denne. Celé San Francisco sa v ňom môže vyšantiť – a aj tak robí. Po členitých, kľukatých cestách stretávame stovky cyklistov v predpísaných ochranných prilbách, na žiarivých anglických trávnikoch si rodiny rozkladajú svoje piknikové pochúťky i náčinie. Nájdete tu planetárium, delfinárium, japonskú čajovú záhradu, múzeum moderného umenia, tenisové kurty, bowlingové ihriská, hudobné pódium a čo ja viem, čo ešte v tejto gigantickej živej záhrade s miliónom kusov rozličných okrasných rastlín a krovín v 6000 variantách. Od eukalyptov cez cyprusy, kalifornské borovice, rododendrony až po obyčajné ruže. Geniálnemu záhradníkovi škótskeho pôvodu Johnovi McLarenovi, ktorý sa vôbec nešetril, trvala tvorba tohto veľdiela plných 53 rokov, až do roku 1887, kedy ho sprístupnili vďačnej verejnosti.

Pod mostom Golden Gate Bridge sa bližšie zoznamujeme s Brazílčanom Rodriguezom. Najdlhší most sveta ho zjavne fascinuje aj z profesionálneho hľadiska. Pracuje totiž ako inžinier na najväčšej brazílskej hydrocentrále na juhu krajiny, v spoločnom cípe s Argentínou a Bolíviou. Po hladine sa preháňajú stovky surfistov a jachtárov. Od Pacifiku veje ostrý vietor a strieborné, trblietavé vlny, ktoré do dvestokilometrového zálivu vháňa, to je práve tá „pravá voda“ na ich mlyn…

Akiste im buší v hlavách tak ako mne, keď skladám svoju mozaiku San Francisca. Všetko sa mi mihá a húpe pred očami ako Michaelovi Douglasovi a Karlovi Maldenovi pri hľadaní páchateľa v strmých uličkách najkrajšieho mesta Ameriky na hollywoodský spôsob.

Spomienka na Bratislavu…

Originálne pouličné lanovky na kolesách (Cable Car), pripomínajúce električky v niekdajšej Bratislave, na ktoré môžete nastúpiť, aj keď je voz plný. Jedna z troch liniek tejto originality San Fransica sa končí vo Fisherman’s Warf, malebnom prístave s mnohými obchodmi a vynikajúcimi reštauráciami. Práve odtiaľto jazdia člny na ostrov Alcatraz, bývalé väzenie, v ktorom si bol pred žralokmi vo vodách „istý“ aj slávny Al Capone.

Civic Center je pozoruhodné správne a úradné stredisko. Okrem City Hall je tu aj Múzeum moderného umenia.

Lombard Street je zasa impozantná ulica – má totiž stúpanie 40 percent. Husto osádzané ohyby serpentín jej prepožičiavajú osobitný pôvab.

Katedrálu St. May’s Cathedral postavili roku 1962, kostolná loď je bez stĺpov a má 60 metrov vysokú kupolu. Stavbou superlatívov je nesporne Transamerica pyramid so 48 poschodiami a výškou 260 metrov. Nachádza sa uprostred štvrte, v ktorej je sústredený svet veľkých financií. Od roku 1800 San Francisco úporne zápolí s New Yorkom o primát prvého mesta biznisu, a ak aj prehráva, je nesporne Wall Streetom celého amerického Západu, nielen prvým mestom bohatej, okázalo sebavedomej Kalifornie. Štvrť Financial District so svojou Transamerica Pyramid to dáva jasne najavo svojím vzhľadom a predovšetkým objemom finančných operácií.

Katastrofa môže prísť kedykoľvek

San Francisco má s ďalšími veľkými mestami Kalifornie okrem krásneho prírodného rámca veľa spoločných čŕt. Či už ide o Los Angeles, odkiaľ som do San Francisca priletel súc zhrozený obrovitosťou „anjelského mesta“ a obludnosťou pohybu v ňom, či naopak tiché a pokojné San Diego na mexickej hranici alebo drsnejšie Seattle na tichomorskom severe. Všetky sú mladé a všetky prešli obdobím búrlivého rastu.

San Francisco však aj obdobím veľkej tragédie, na ktorú dodnes nezabudlo. Bolo ňou veľké zemetrasenie v roku 1906. Nadránom 18. apríla prudké otrasy a následné požiare spôsobili, že mesto sa za 70 hodín ocitlo v rozvalinách. Za necelé tri roky vyrástlo od základu, ale základná situácia sa nezmenila – nebezpečenstvo otrasov stále trvá. San Francisco totiž leží na veľkom zlome v zemskej kôre, ktorá je pozdĺž tohto zlomu nepevná, pohyblivá. Prudký pohyb jej častí by znova vyvolal katastrofu – a ona môže prísť kedykoľvek, v ktorúkoľvek hodinu či minútu. Práve preto je v tejto oblasti sieť najhustejších a najdokonalejších seizmických staníc na svete.

Za obeť vtedy padla aj celá Čínska štvrť. V čínskom slohu ju postavili ešte krajšiu, ako bola predtým, a dnes tvorí 80 000 jej obyvateľov, čínskych Američanov, najväčšie čínske mesto mimo ázijského kontinentu. V 24 pitoreskných obytných blokoch sa nachádzajú exotické obchody, otvorené trhy, reštaurácie, kaviarne. Tu v ázijskej enkláve, v jednej zo živých kaviarničiek, si s Rodriguezom svorne vyčítame, že pre toto prekrásne mesto sme si vyčlenili iba po tri dni. Je to absolútna latinskoamericko–európska zhoda. A akiste nielen naša.

Ivan Klč