Pôvaby Zlatej sály Bojnického zámku

Zlatá sála je najznámejším reprezentačným priestorom Bojnického zámku. Už viac ako tridsať rokov v nej mladí ľudia uzatvárajú civilné sobáše. Na návštevníkov najkrajšieho zámku na Slovensku čaká prekvapenie - namiesto portrétu grófa Pálfiho, ktorý viac ako deväťdesiat rokov  zdobil pozlátený strop, je tu nádherný anjelský medailón.

 

 

Gróf Ján Pálfi (1829-1908) si objednal u firmy Gebrüder Colli (Bratia Colliovci) z rakúskeho Innsbrucku tzv. anjelský strop, ktorý je kópiou stropu, nachádzajúceho sa v Akadémii krásnych umení v Benátkach.  Keď do akadémie prišiel po prvý raz a zbadal zlatý anjelský strop, jeho zberateľské srdce zatúžilo po takom istom. Bratia Colliovci mu vyhotovili kópiu stropu, prispôsobenú na rozmery dispozičnej sály Bojnického zámku.

 

"Keď firma Gebrüder Colli priviezla strop na zámok, anjelský štít nebol dokončený," hovorí Mgr. Ján Papco, riaditeľ SNM - Múzeum Bojnice.

 

"V tom čase gróf Pálfi zomrel. Anjelský štít priniesli dodatočne, celé roky bol zavesený v predsieni stredného hradu. Vykonávateľ poslednej vôle Emil Koderle dal do kruhu uprostred stropu namaľovať portrét grófa Pálfiho ako stavebníka s projektom Bojnického zámku v ruke. Tým chcel vzdať úctu veľkému stavebníkovi, ktorý okrem Bojnického zámku dal rekonštruovať zámok v Pezinku, kaštieľ v Kráľovej pri Senci a palác v Bratislave, ale aj paláce vo Viedni a Budapešti a nanovo zariadil luxusný byt v Paríži."

 

Namiesto veľkého anjela, ktorý mal dominovať anjelskému stropu, dal teda do rámu zasadiť portrét grófa Pálfiho, ktorý po jeho smrti namaľoval ta- liansky maliar Francesco Desilvestri. Maľoval ho podľa iného portrétu grófa, ktorý robil rodinný maliar Pálfiovcov Václav Brožík. Tento portrét bol v Zlatej sále od roku 1909 až do februára tohto roku.

 

Vlani reštaurátori upozornili na to, že obraz začína byť zvlnený. Sňali ho a namiesto neho definitívne ukončili strop tak, ako si to pôvodne objednávateľ želal. V Zlatej sále je dnes kazetový strop, ktorý tvorí 183 kaziet doplnených tváričkou anjela, v strede je priestor na medailón so štyrmi symbolmi evanjelistov - človekom, levom, orlom a býkom.

 

Uprostred medailónu je anjelský štít s postavou anjela, ktorý drží v ruke erb Pálfiovcov s jeleňom a zlomeným kolesom. Okolo sa vinie stuha so životným heslom grófa Pálfiho "Omnia cum tempore" (Všetko má svoj čas) a rokom narodenia aj úmrtia grófa.

 

Reštaurátori dali dolu niekoľko kaziet s hlavičkami anjelov a zistili pozoruhodnú vec - strop nie je vyhotovený z limby, ako bolo v pôvodnej grófovej objednávke, ani z lipy, ako sa omylom dlhé roky uvádzalo, ale z borovice. Na zadnej strane hlavičky jedného anjela našli autentický nápis, ktorý spresňuje čas  záverečných prác na strope: 15. 2. 1909, Gebr. Colli, Joseph Dimai aus Innsbruck. Meno Josepha Dimaia sa uvádza v archívnych záznamoch - bol to majster firmy bratov Colliovcov. Dátum pravdepodobne napísal ten, kto posledného anjelika zasadil do stropu.

 

Nebyť reštaurátorského zásahu, nikdy by nikto netušil, že na ktoromsi zo 183 anjelikov je dátum dokončenia stropu. Návštevníci Bojnického zámku môžu teda obdivovať Zlatú sálu v takej podobe, akú gróf Pálfi naozaj chcel.

 

/trn/