Nádcha, kašeľ, teplota? Pôvodcu môžu odhaliť výtery

Obdobie typické pre respiračné ochorenia je v plnom prúde. Zatiaľ čo väčšina z nich má mierny priebeh a odznie sama, niektoré si vyžadujú cielenú liečbu. Na určenie, o akú infekciu presne ide, slúži jednoduché vyšetrenie – výter z horných dýchacích ciest. Ten dokáže odhaliť, ktorý mikroorganizmus spôsobuje ťažkosti, a pomáha pri správnom nastavení liečby. Využiť ho však možno aj preventívne.

Zvýšený výskyt infekcií dýchacích ciest spôsobených rôznymi typmi vírusov, baktérií či húb je u nás bežný počas veľkej časti roka – približne od septembra do marca. Hoci jednotlivé respiračné ochorenia mávajú svoju typickú sezónu, väčšina z nich sa navzájom prekrýva. „Na jeseň sme v našom laboratóriu najčastejšie zachytávali vírus chrípky, RS vírus, adenovírus, ale objavovali sa aj iné respiračné vírusové ochorenia. V tomto období pozorujeme, rovnako ako na začiatku roka, významne zvýšený výskyt protilátok proti Mycoplasma pneumoniae – častému bakteriálnému pôvodcovi atypických zápalov pľúc,“ opisuje vedúca sekcie mikrobiológie laboratórií SYNLAB v Košiciach MVDr. Katarína Domaracká, PhD.

Ako zistiť, akou chorobou trpím?

Okrem toho, že sa obdobia výskytu jednotlivých ochorení dýchacích ciest prekrývajú, majú aj veľmi podobné príznaky. Typicky ich sprevádza nádcha, kašeľ, bolesť hrdla, často aj zvýšená teplota a celková slabosť.

Ak nie sú teploty príliš vysoké, väčšinu vírusových infekcií možno zvládnuť domácou liečbou – oddychom na lôžku a liekmi zmierňujúcimi príznaky.

Ak sa však horúčka blíži k 40 °C, ťažkosti sa zhoršujú alebo pretrvávajú dlhšie ako týždeň, je vhodné vyhľadať lekára. „Niekedy sa môže stať, že sa pôvodne vírusové ochorenie v dôsledku oslabeného organizmu skomplikuje bakteriálnou infekciou – najčastejšie ide o zápal stredného ucha, prínosových dutín alebo o hnisavé ložisko na mandli,“ vysvetľuje MVDr. Katarína Domaracká, PhD.

Lekár pri vyšetrení vykoná klinickú prehliadku a CRP test na potvrdenie prítomnosti zápalu v tele. Na základe výsledkov zvolí vhodný typ výteru na presné určenie patogénu.

Hrdlo, nos alebo nosohltan?

Každý typ výteru z dýchacích ciest slúži na odhalenie iných ochorení:

• Výter z hrdla – vykonáva sa najmä u pacientov s bolesťou hrdla. Pomáha potvrdiť alebo vylúčiť prítomnosť baktérie Streptococcus pyogenes, najčastejšieho pôvodcu angín, prípadne aj iných druhov streptokokov.

• Výter z nosohltana – využíva sa pri podozrení na chrípku, covid-19 alebo v počiatočných štádiách aj na diagnostiku čierneho kašľa – Bordetella pertussis. Odhalí tiež baktériu Neisseria meningitidis, najčastejšieho pôvodcu meningitídy, ktorú niektorí ľudia prenášajú bez príznakov.

• Výter z nosa – používa sa napríklad na identifikáciu pneumokoka. Najčastejšie sa však vykonáva u pacientov pred plánovaným chirurgickým zákrokom (napr. implantácia endoprotézy). Vtedy je potrebné zistiť prípadnú prítomnosť baktérie Staphylococcus aureus, ktorá by mohla počas operácie spôsobiť komplikácie.

Výtery môžu byť užitočné aj ako prevencia

Výtery sa nevykonávajú len pri ťažkostiach – môžu slúžiť aj preventívne. V dýchacích cestách sa totiž môžu nachádzať aj patogény, ktoré síce nositeľovi nespôsobujú žiadne problémy, no pre jeho okolie predstavujú riziko.

„Mnohé deti majú v nose osídlenú baktériu Streptococcus pneumoniae a vôbec im to neprekáža. Pre starých rodičov alebo ľudí s oslabenou imunitou, napr. onkologických pacientov, však môžu predstavovať veľké riziko, a preto je vhodné uistiť sa, že nie sú bezpríznakovými prenášačmi,“ hovorí mikrobiologička Katarína Domaracká.

Vysoký kolonizačný potenciál, teda schopnosť bezpríznakového osídlenia, má aj Staphylococcus aureus, známy ako zlatý stafylokok. Môže spôsobovať rôzne kožné, ale aj invazívne infekcie – hnisavé rany či ložiská. Jeho prítomnosť sa zvyčajne zisťuje skríningovým výterom z nosa alebo z triesla.

Preventívne, ale aj pri identifikácii pôvodcu ochorenia, je možné výtery z nosa, hrdla či nosohltana absolvovať aj ako samoplatca. Zakúpiť sa dajú online na www.eshop-synlab.sk. Následne sa stačí dostaviť na vybrané odberové pracovisko a absolvovať výter.

Ako sa pripraviť?

Či už ste pacient alebo samoplatca, myslite na správnu prípravu pred výterom. Tá vplýva na presnosť výsledkov aj váš komfort. Pred výterom z hrdla je vhodné byť nalačno, nepiť sladké nápoje, aspoň 2 hodiny si neumývať zuby, nežuvať žuvačku a nefajčiť. Pred výterom z nosa a nosohltana dodržujte rovnaké pravidlá. Zuby si môžete umyť, no na zníženie rizika podráždenia nepoužívajte nosové spreje a snažte sa čo najmenej smrkať.

Výsledky vrátane vhodného liečiva

Podľa typu výteru a vyšetrenia sú výsledky zvyčajne dostupné do 48-72 hodín od odberu. „Na vyšetrenie patogénov z výterov používame dve základné metódy. Kultivačné vyšetrenie umožňuje zistiť konkrétnu baktériu a určiť, na ktoré antibiotiká je citlivá. PCR testy dokážu identifikovať aj vírusy a mikróby, ktoré nie je možné zachytiť kultiváciou,“ vysvetľuje MUDr. Jana Matějková.

Ak je vo vzorke prítomná iba bežná mikrobiálna flóra, výsledok sa zvyčajne dozviete do 48 hodín. V prípade záchytu baktérie môže vyhodnotenie trvať dlhšie, pretože je potrebné určiť jej citlivosť na antibiotiká. Súčasťou výsledku je tzv. antibiogram – prehľad odporúčaných liečiv a ich účinnosti voči zistenému mikroorganizmu. Ak ste výter absolvovali ako samoplatca a preukáže sa prítomnosť patogénu, obráťte sa na svojho lekára.