Marec včelára

Hlavnou úlohou včelára v nasledujúcom období je urobiť všetko, aby včelstvá čo najskôr zosilneli, aby nastávajúcu skorú znášku mohli čo najlepšie využiť.

V prvom rade treba včelstvá zúžiť. To robíme v teplom dni. Včelstvá najprv prekontrolujeme tak, že odtiahneme tepelne izolovanú priehradku a potom aj posledný plást. Ak sme zimné zásoby v jeseni správne doplnili, budú v ňom zaviečkované zásoby medu. Takto pokračujeme ďalej, kým sa dostaneme k plástu, ktorý obsahuje plod. Len čo sme tak ďaleko, vrátime jeden plást na svoje miesto a zaň dáme tepelne izolovanú priehradku. Ostatné plásty, obsahujúce hojne medových zásob ponecháme za priehradkou, a to aj so včelami, ktoré sa na nich nachádzajú. Včely sa časom vrátia pod priehradkou do hniezda. Tým sme dosiahli, že medziplástové uličky budú lepšie obsadené včelami a priestor, v ktorom sa má včelstvo vyvíjať, bude užší, takže aj tepelné hospodárenie bude účelnejšie a intenzívnejšie. Rozloha plodu rýchlejšie porastie. Neskoršie treba medové bunky plástu za priehradkou odviečkovať. Včely čoskoro prenesú odviečkované zásoby do hniezda. Tým včelstvo podnietime bez toho, že by sme ho vyrušovali a spôsobili väčšiu stratu tepla z hniezda. Včelstvo na to reaguje zvýšeným plodovaním.

Včelstvá treba ďalej čo najlepšie utepliť. Ak je to možné, stlačíme úle do tesnej blízkosti, aby medzi nimi nebol prievan a aby sa včelstvá aj navzájom zohrievali. Vrch takto vzniknutého radu včelstiev uteplíme ďalšími plsťami, starými vyradenými odevmi a pod. Účelné je všetko ešte zakryť lepenkou. Hovoríme, že včelstvá „kožuchujeme". Tým podstatne prispejeme k rozmachu plodovania.

Ak by sme pri spomínanej kontrole plodiska našli včelstvo, ktoré nemá nijaký plod, teda ani vajíčka, venujeme mu náležitú pozornosť. Skúsený včelár podľa správania sa včelstva pozná, či je včelstvo bezmatkové. Takéto včelstvo hučí, je roztratené po celom úli a vyrušené včely mávajú krídelkami, pričom krídla vytvárajú obraz závoja. Takémuto včelstvu treba pridať zásobné včelstvo s mladou matkou. Ak také včelstvo nemáme a nemáme ani zásobnú matku, treba včelstvo spojiť s dvoma susednými včelstvami. Robíme to tak, že po polovici plástov bezmatkového včelstva popridávame za priehradkovú dosku susedným včelstvám. Prázdny úľ odstránime a susedné úle trochu priblížime k sebe. Včely bezmatkového včelstva čoskoro vycítili prítomnosť matky a pod priehradovou doskou sa pripoja k včelstvu. Tomu sme predtým rozšírili plodisko o jeden plást, aby aj pridané včely mali v plodisku dosť miesta.

Môže sa však stať, že včelstvo bez plodu nie je bezmatkové, ale matka ešte nezačala klásť vajíčka. V takom prípade treba mu pridať plást zo silného včelstva s otvoreným plodom. To včelstvo podnieti plodovať. Ak by sme však po dvoch dňoch zistili na pridanom plodovom pláste začiatky materských buniek, včelstvo je bezmatkové; vtedy postupujeme tak, ako sme to odporúčali.