Mallorca: Poď, ukážem ti cestu letným rajom… - /2./

Kde sa zemi darí, tam sa dobre varí

Trojtisícová Algaida je súčasťou úrodnej roviny v srdci ostrova. Táto poľnohospodárska oblasť zvaná Es Plá, ktorá bola od rímskych čias až dodnes krajom sedliakov, zásobuje letoviská zeleninou i poľnými plodinami, marhuľami i mandľami. Sú tu celé plantáže melónov, chovajú tu dobytok i ošípané. Väčšina obcí v tejto rovinatej časti ostrova nesiaha svojím územím až k moru, a preto najmä mladí ľudia odtiaľto trvale utekajú za lepšími zárobkami bližšie k turistom. Od čias Rimanov a Arabov je Es Plá skutočným srdcom ostrova, doslova popretkávaným hustou sieťou ciest. Rimania sem priniesli olivy, vínnu révu, latinský jazyk a prvú infraštruktúru. Arabi tisíc rokov po nich (od roku 903) zdokonalili rímske vymoženosti a pridali svoje: arabské číslice, medicínu, astronómiu, navigačné umenie, vodné hospodárstvo a záhradníctvo. Založili broskyňové a marhuľové sady v nížinách a citrusové háje na umne založených terasách a v horských svahoch. Zanechali Mallorcu kresťanským znovudobyvateľov (od 1229) doslova ako bohatú záhradu.

Algaida je vraj Mekkou prívržencov najlepšej mallorskej kuchyne, ale v asi desať kilometrov vzdialenej dedine Sancellas, kam sme sa dostali po úzkej asfaltke lemovanej kamennými mantinelmi a rozľahlými sadmi olív, schytávame, takpovediac, na frak. Usadili sme sa v útulnej, chladnej krčmičke rovno na námestí pod kostolom. Objednali si Colu a vzápätí nás obkolesili zvedaví dedkovia, lebo v takejto zastrčenej diere je turista asi vzácnosť, a začali vyzvedať: kto sme, čo sme a kam kráčame… A keď sme im pridupľovali, že sme prišli z Mekky gastronómie, totiž z Algaidy, div sa im neotvorili vo vreckách žabykľáče…

Blázni! Nik nemôže lepšie urobiť „frito mallorquin“, ako moja žena! – rozvášňuje sa prvý dedo. A „tumbet con pescado“, „tumbet con carne“, „sopa de vendrua“, „caldo“… a… a… Aspoň sme sa spoločne s dedkami zabavili, čo privítali, lebo objednali dva litre červeného a bolo nám všetkým fajn pri vysvetľovaní, čo všetko je u nich najlepšie. Aby som neostal nič dlžný:

„Frito mallorquin“ je zmes čerstvých vnútorností z baraniny so zemiakmi, cibuľou, cesnakom, feniklom a paprikovými luskami. Jednotlivé prísady sa varia zvlášť a potom sa pomiešajú.

„Tumbet con pescado“ je praobyčajný zeleninový nákyp s cuketami, zemiakmi, cibuľou a paprikami, to všetko vylepšené rybou.

„Tumbet co carne“ je to isté, ibaže s plátkom bravčoviny.

„Sopa de verdura“ je vznešený názov pre hrachovú polievku so sezónnou zeleninou.

„Caldo“ zasa vývar z rýb, mäsa alebo hydiny…

Žiaden div, že každá žena na svete to môže pripraviť inak a samozrejme – najlepšie…

Pôvab veterných mlynov

Logom Mallorcy nie je palma, hoci hlavné mesto ostrova ju má v názve, ale – veterný mlyn. Kým palmy sem importovali pri výstavbe promenád v minulom storočí, veterné zavodňovacie mlyny sú pôvodné. Núkajú sa vám ako vďačný fotografický či filmový námet už pri pristávaní na letisko v Palma de Mallorca, v okolí ktorého je ich dnes najviac. Pravda, ostali zväčša už len ako turistická atrakcia. Miestna vláda prostredníctvom spoločnosti „Asociación de amigos de los molinos de Mallorca“ sa snaží uchovať ich stoj čo stoj. Sú svojským svedectvom technického umu i úporného zápasu miestnych poľnohospodárov. Veterné kolesá týchto mlynov, v pravom zmysle slova zavodňovacích mechanizmov, majú úctyhodný výkon. Pri každom zdvihu piestu vytiahnu asi 25 litrov vody z hĺbky 25 metrov. Pri dvadsiatich otáčkach za minútu je to asi 500 litrov vody. Pre vyprahnutú zem gigantická pomoc. Voda sa zhromažďuje v nádržiach a vo vhodnom čase vpúšťa na polia.

Pravda, už len malá časť pôdy sa na Mallorce zavodňuje. Približne asi len 20 000 hektárov z celkovej rozlohy ostrova 3648 kilometrov. Poľnohospodárstvo ostrova už samozrejme nedokáže užiťiv miliónov turistov, a tak chradne. Podiel poľnohospodárstva a rybárstva na tvorbe ostrovných peňazí sa zúžil na chabé štyri percentá, ale to zďaleka neznamená umŕtvenie.

Najväčšiu plochu – 80 000 hektárov – zaberajú mandľovníky. Za nimi nasleduje svätojánsky chlieb (20 000 hektárov), olivovníky (14 000 hektárov), pomarančovníky a citrónovníky (2000 hektárov). Z 30 000 hektárov viníc vysadených v roku 1925 ostalo v roku 1994 len 2500 hektárov.

Relatívne výnosná je živočíšna výroba, ktorá na vedľajších produktoch ako mlieko, vajcia a ovčia vlna zarobí takmer 20 miliárd pesiet ročne.

Tak či onak je to len taký príjmový chrobáčik v porovnaní s cestovným ruchom, ktorý dnes zamestnáva sedem z desiatich Mallorčanov.

Pútnici do Valldemossy

Tak ako Kolumbus objavil Ameriku, Mallorcu svetu sprístupnila Aurore Dupinová, vydatá barónka Dudevantová, ktorá ako spisovateľka používala umelecké meno George Sandová. Za daždivej zimy 1838/39 sa ubytovala vo Valldemosse, v tunajšom kartuziánskom kláštore Cartuja, so svojou láskou Frederikom Chopinom. Neskôr vypestovaný chopinovský kult sem dodnes priťahuje zvedavých pútnikov jednej nešťastnej lásky ako mravce na slaninu a ani my nie sme výnimkou medzi 150 000 návštevníkmi ročne. Náš opel sa bolestne škriabe serpentínami do vysoko položeného zeleného údolia vo výške 411 metrov nad morom. Podchvíľou závidíme rozkokošeným osadenstvám otvorených džípov s cidľom totožným: Pokloniť sa horúcosti legendárnej lásky v studenom, chladnom kláštore. Bývalé mníšske cely pôsobia mrazivo aj napriek tomu, že vonku dozrievajú pomaranče. V predzáhradke s výhľadom do údolia si trhám zo stromu jeden na pamiatku, ale nevďačná ľudská pamäť trvá krátko. Zjem ho na ceste do Sollera. Jeho prístavná časť Port de Soller – vzdialená päť kilometrov – sa dávno premenila na letovisko a výletný cieľ. Tam, kde kedysi kotvila mohutná flotila zabezpečujúca prostredníctvom obchodu s južným Francúzskom blahobyt, kotvia dnes posledné rybárske člny vedľa jácht a výletných lodí. Prepravu medzi Sollerom a Port de Soller zabezpečuje električka. Päťkilometrovú vzdialenosť zvláda za pol hodiny, takže cestujúci majú dosť času trhať si z pomarančových plantáží, cez ktoré vedie, šťavnaté, slnkom prehriate plody. Sedliaci horekujú, že za sezónu im takto zmizne až 30 percent úrody. Nuž verte–neverte…

Mallorca je pre všetkých

S Jankou si vravíme, že dosť už bolo výletu, ale ju – vášnivú šoférku – to najkrajšie ešte len čaká. Najväčší vodičský zážitok života v podobe jazdy troma stovkami strmých serpentín od morského pobrežia na 500 metrov vysoký Coll de Soller a odtiaľ pekne dole ďalšími serpentínami do ohniska večernej zábavy na Playa de Palma. Božský pokoj i čulý ruch – oboje tu má svoj čas. Hoci každý deň, hoci po celý rok.

Naša pláž medzi Can Pastillou a Arenalom je so svojimi piatimi kilometrami najdlhšia, ale jednako predstavuje iba desatinu všetkých pláží ostrova, ak by sme ich zoradili jednu za druhou. Mallorca má celkove 179 pláží, rozsiahle dunové oblasti, zátoky lemované útesmi, malé, i tie najmenšie fjordy s bielym pieskom a nespočetným množstvom mušlí. Je prístupná všetkým – nedelí svojich ctiteľov na bohatých a menej solventných. Iba 60 hotelov na celom ostrove je označených štyrmi alebo piatimi hviezdičkami a ich kapacita 18 000 lôžok predstavuje iba desatinu z celkového počtu hotelových postelí.

Prepáčte mi tú obohratú platňu – je to rajský ostrov pre Claudiu Schifferovú, Michaela Douglasa, španielskeho kráľa Juana Carlosa, ale našťastie vďaka cenovej prístupnosti aj pre väčšinu z nás.

Ivan Klč