Mallorca: Poď, ukážem ti cestu letným rajom… - /1./

Svoje rezidencie tu majú Claudia Schifferová, Michael Douglas, španielsky kráľ Juan Carlos, prominentné hlavy korunované i nekorunované. Na letisku v Palme vylietajú a pristávajú lietadlá počas letnej sezóny každé dve minúty, pretože väčšina z pätnástich miliónov turistov, ktorí sem každoročne prichádzajú, volí cestu vzduchom. Takmer päť mesiacov do roka je bezmála tridsaťstupňový, voda dvadsaťstupňová. Je to síce už obohratá platňa, ale je to stále tak – baleársky ostrov Mallorca reprezentuje skutočný turistický raj.

Hotel sa volal Nobel a bol hneď na začiatku Can Pastilly, bývalej rybárskej dedinky, ktorou sa začína najväčšie španielske uzavreté rekreačné stredisko s takmer troma stovkami hotelov a jednoducho zariadených penziónov. Pred nimi sa celých päť kilometrov tiahne krásna piesočnatá pláž Playa de palma, ktorá sa končí v ďalšej bývalej rybárskej vieske zvanej Arenal. V kaviarničkách, baroch, reštauráciách, krčmičkách i diskotékach tu však po celý deň, až po bujarú noc lovia bez odporu peniaze turistov. Z balkóna hotela Nobel som mal perfektný výhľad na pláž i päťkilometrovú promenádu, napoludnie ospalú, no večer hlasnú, zvonivú, s kulisou živej hudby z terás hotelov i hluku neprestajne štartujúcich lietadiel.

Fenomén odlomenej Afriky

Za Arenalom je ale celkom iná Mallorca. Kľukaté, no perfektné asfaltky sa vnárajú do sveta poľnohospodárskych usadlostí s veternými mlynmi, prechádzajú okolo kamenných stavieb i výstavných rezidencií bohatých gazdov. Ak podchvíľou zastanete, a máte dobrý čuch, zacítite vôňu citrusov, rozmarínu, levandule i mastixu. To je však viacmenej len pre poetické turistické i domáce duše, veď plných sedemdesiat percent príjmov obyvateľov Mallorcy pochádza z cestovného ruchu. Namiesto pokoja im priniesol nevídaný vzruch, ale zároveň najvyšší príjem na jedného obyvateľa v celom Španielsku.

Ostrov Mallorca meria krížom–krátom asi toľko ako diaľnica z Bratislavy do Piešťan. To je výzva, obrovská výzva! Po niekoľkých dňoch vás prestane baviť vypekať sa pri hotelovom bazéne či pláži, kde rovnako ako večer po lokáloch brúsia sem a tam milí a zavše aj dotieraví Afričania s lacnými šperkami, hodinkami, koženými výrobkami a ktovieakými mačkami vo vreci.

Požičovňa áut je hneď vedľa hotela Nobel, ale dvesto metrov opodiaľ si s Jankou vyberáme Opel Corsu z lepšieho cenového súdka. Prenájom stojí asi štyritisíc korún na týždeň. Ale – dáva krídla, oslobodzuje a dáva pochopiť fenomén tohto ostrova o rozlohe 3648 kilometrov štvorcových, ktorý od Iberského poloostrova pred 15 miliónmi rokov odlomil africký kontinent a nechal ho pekne–krásne uprostred západného Stredomoria.

Podmaniva katedrála svetla

V hlavnom meste Palma de Mallorca sme z Can Pastilly za pár minút, ale presne toľko hľadáme miesto na zaparkovanie. Ide to na prímorskej ulici Paseo Segra pri Námornom múzeu a neďaleko veľkolepej katedrály La seo, dominantnej stavby hlavného mesta. Tento biskupský chrám nazývajú vďaka fantastickému osvetleniu, ktoré si vás večer jednoducho podmaní, „katedrálou svetla“. Patrí medzi päť najkrajších kostolov v celom Španielsku. Z terasy pred južným portálom sa núka prekrásny pohľad na záliv i mesto, ktoré je iba „toť za rohom“. Kráčame do centra – v Palme de Mallorca neradno autiť, stačí pešiť – povedľa palácovej stráže bývalého arabského Alcazaru, neskôr rezidencie aragonských kráľov a dnes španielskeho kráľa Juana Carlosa. Tu je jeho úradné sídlo, ale na mesačné dovolenky prichádza Juan Carlos do súkromnej rezidencie na opačnej strane ostrova.

Navzdory množstvu historických budov, mešťanským i šľachtickým domom a vari desiatke kostolov je Palma de Mallorca pulzujúcim mestom súčasnosti, v bezprostrednom okolí historického centra pripomínajúcom tak trochu uličky Benátok. Z voľakedajších kaviarničiek, kde sa voľakedy schádzali spisovatelia, maliari, miestna honorácia, sú dnes luxusné butiky, parfumérie, klenotníctva. Arkády na oboch stranách ulice vás ochránia pred slnkom i dažďom. A keďže v Palma de Mallorca vládne konzumný a labužnícky duch, nad kaviarničkami arkády plnia úlohu priam božskú.

Opicu kúpite aj zdarma…

Za týždeň potuliek po prímorských letoviskách – Palma Nova, Magalluf, Cala Figuera, Paguera, Deia či Soller na západnej strane ostrova, alebo Alcudia, Can Picafort, Cala Ratjada či Porto Cristo na severe a východe ostrova – som sa snažil všímať si originálne stravovacie zvyklosti. Ale medzi záľahou turistov sa človek pravdy nedopátra. Najmä Nemci a Angličania spôsobili obrovský import už i čapovaného piva. Samozrejme, že medzi svetoznáme značky strkajú domáci do chladiacich boxov aj španielsku „cervezu“. Druhy vín, ktoré nachádzate na nápojovom lístku, pochádzajú zväčša zo španielskej pevniny: z La Rioje, Katalínska, Navarry či Galície. Sú ľahké a stráviteľné. Červené vína pestované na ostrove dosiahujú 12 až 14 stupňov alkoholu a na dôvažok aj mallorské druhy bielych a ružových vín sú obdarené 11 až 12,5 percentami alkoholu. Dobrý bar je zásobený všetkými európskymi nápojmi od campari cez martini až po bourboun a škótsku whisky, od domáceho bylinkového likéru „hierbas“ až po žalúdočný likér akvavit. Základ ponuky tvoria dva tucky druhov španielskeho koňaku, ktoré predávajú ako brandy. Nuž tak – salut! Na zdravie!

Mimochodom, ak vám v cestovnej kancelárii budú ponúkať výlet do Manacoru, vnútrozemského mestečka vo východnej časti ostrova, ktoré je vychýrené fabrikou na výrobu umelých perál, neváhajte! Mallorské perly sú síce umelé, ale vyrábajú sa z prírodných surovín. Sú to vlastne sklenené guľôčky potiahnuté esenciou z pravej perlete. A ak chcete osláviť, ako týmto milým darom niekoho doma za lacný groš obšťastníte, na spiatočnej ceste do Palmy de Mallorca to môžete zapiť. Dokonca zdarma! Vo fabrike na výrobu likérov v Algaide čapujú bez účtovania, a pritom vo vedľajšom rozľahlom obchode so suvenírmi, majúcimi označenie Made in Mallorca, si nemusíte nič kúpiť… Lenže pozor – všakovaké likéry sú skvelé, ich miešanie zradné a kombinácia so slnkom vonku pekelná!