Gerlachovský štít: Náš najvyšší končiar

Slovenský končiar, 2655 m vysoký Gerlachovský štít, je zároveň aj najvyšší končiar celého, približne 1500 km dlhého Karpatského oblúku, ktorý sa začína hradným návrším Bratislavského hradu a končí sa na Balkáne. Gerlachovský štít podľa dostupných prameňov po prvýkrát údajne pokoril v roku 1834 Ján Still spolu so štyrmi poľovníkmi na kamzíky. Za ním v 60. rokoch minulého storočia výstup zopakoval Martin Urban s jedným, dnes už po mene neznámym turistom.

Výstup na končiar možno dnes uskutočniť prakticky dvoma výstupovými cestami, ale iba za sprievodu kvalifikovaného horského vodcu. Jedna z ciest je takzvaná "Batizovská próba", ktorá vedie na štít od Batizovského plesa. Druhá, tak- zvaná "Velická próba", vedie na štít od Velického plesa. Iba ako pripomienku treba uviesť, že pri Velickom plese stál kedysi známy Sliezsky dom, ktorý po vyhorení obnovili. Pri poslednej návšteve Slovenska sa pri ňom zdržal aj Svätý otec Ján Pavol II.

Gerlachovský štít nesie svoje pomenovanie už od nepamäti. Žiaľ, v medziobdobí s niekoľkými premenovaniami. V roku 1896 ho nazvali štít Františka Jozefa I., vtedajšieho uhorského kráľa. Za komunistickej totality bol Gerlachovský štít na krátky čas premenovaný na Stalinov štít - neskôr mu bol opäť vrátený jeho pôvodný názov.

Gerlachovský štít ako dominanta Tatier a najvyšší vrchol na Slovensku je pre návštevníkov hôr prístupný iba v sprievode kvalifikovaného horského vodcu s medzinárodne platnou licenciou. V minulých rokoch sa stávalo, že na 2655 metrov vysokej hore stávalo oveľa viac ľudí, ako dovoľoval návštevný poriadok Tatranského národného parku. Možno aj preto sa tatranským podhorím začali šíriť úvahy o možnosti sprístupnenia Gerlachu pre turistov značkovaným chodníkom.

Takéto snahy sú nereálne a nápad zrejme vznikol ako reakcia na obrovský tlak na toto územie. Autorom nápadu šlo o eliminovanie nelegálnej vodcovskej činnosti. Na Gerlach môže horský vodca viesť naraz maximálne päť ľudí, denne môže na vrchol vyjsť najviac päť skupín. Boli dni, keď sa počet ľudí na Gerlachu blížil k stovke," povedal Mikuláš Michelčík zo Štátnych lesov Tatranského národného parku.

Úvahy o sprístupnení Gerlachu nemajú podľa neho opodstatnenie ani z hľadiska ekonomiky, ekológie či bezpečnosti. "Vytvorenie značkovaného chodníka v ťažkom, už horolezeckom teréne by bolo finančne náročné. Okrem toho by sa výrazne zvýšila úrazovosť. Podobnými nápadmi sa môžeme zaoberať, ak dokážeme zaistiť údržbu existujúcich chodníkov," dodal.

Mnohé z chodníkov sú napriek snahe o údržbu priam v dezolátnom stave, najmä v čas- tiach sediel a vysokohorských priechodov. Tento rok by na rad mali prísť opravy a výmena technických pomôcok ako reťazí a skôb v Priečnom sedle, Prielome či na Poľskom hrebeni. Po tohtoročnej tvrdej zime, lavínach a kalamite bude nutné investovať aj do opravy ciest v dolinách. Napríklad Tichá dolina je túto sezónu úplne uzavretá, lavína strhla rozsiahlu časť chodníka. Preto úvahy o vytváraní nových značkovaných chodníkov zostávajú vo Vysokých Tatrách naďalej iba v polohe snívania.

/kim+ja/