Jeseň a zima preveria odolnosť detskej imunity

 Na jeseň sa najmenšie deti prvýkrát dostávajú do kolektívu a tie väčšie sa do neho zas po prázdninách vracajú. Toto obdobie však okrem získavania nových dojmov a zážitkov predstavuje aj veľkú záťaž na ich imunitu. Detský kolektív je totiž „rajom“ na šírenie najrôznejších infekčných ochorení. Keď sa k tomu pridá aj sychravé počasie, ktoré k nástupu jesene a zimy patrí, dostáva imunitný systém poriadne zabrať a choroba ľahšie prepukne.

Napriek tomu, že podľa kalendára jeseň už nastala, slnečné lúče nám stále príjemne zdvíhajú náladu. Ani v týchto dňoch by sme však nemali zabúdať na imunitný systém, ktorý už teraz musíme pripravovať na tradičné jesenné a zimné zaťaženie. Obzvlášť ide o deti, ktoré práve teraz podstupujú prvú skúšku – po nástupe do školy a škôlky, prostredia ako stvoreného na šírenie viróz a chorôb z prechladnutia.

Imunitný systém človeka sa najviac rozvíja v dojčenskom, batolivom, predškolskom a školskom veku. Každé takéto obdobie má svoje osobitosti, a to aj v náchylnosti na určité ochorenia. Fungovanie imunitného systému dieťaťa je vo veľkej miere dané geneticky, no zásadnú úlohu zohráva aj spôsob života. „Základom pre dobre fungujúci imunitný systém je výživa, pozorná, no nie veľmi prehnaná hygiena v rodine a v kolektívoch, v ktorých sa dieťa pohybuje, a aj dostatočná fyzická aktivita a psychická pohoda dieťaťa,“ hovorí MUDr. Peter Mikolášek, lekár na klinike detských infekčných ochorení Fakultnej nemocnice Brno.

Aj keď sa to môže zdať nepravdepodobné, jedným z najdôležitejších orgánov budovania imunity sú črevá. „Črevná mikroflóra má zásadný význam pre rozvoj imunitného systému dieťaťa. K prvému osídleniu dochádza bezprostredne po pôrode. Zloženie našej mikroflóry je ovplyvnené kojením a následnou stravou, v ktorej by nemali chýbať prebiotiká v podobe vlákniny a probiotiká, takzvané dobré baktérie. Tie optimalizujú zloženie črevnej mikroflóry, a prispievajú tak k obranyschopnosti organizmu, a to najmä pri záťaži. Probiotiká môžu súčasne pomôcť v prevencii hnačiek, ktoré môžu postihnúť deti pri zmenách prostredia a vo väčších kolektívoch,“ vysvetľuje MUDr. Mikolášek. Prirodzené probiotické baktérie sú obsiahnuté v kyslomliečnych výrobkoch či nepasterizovaných ovocných šťavách. Pri nedostatočnom príjme z týchto zdrojov ich môžu rodičia deťom dodať prostredníctvom doplnkov stravy. „Pri výbere prípravku je potrebné dbať na množstvo kultúr a vhodnú formu podľa veku dieťaťa. Výhodná je kombinácia s prebiotikami, ktorá zaisťujú optimálne prostredie pre rast probiotických kultúr,“ dodáva MUDr. Mikolášek.

Rodičia by mali svojim potomkom pravidelne do jedálnička zaraďovať aj ovocie a zeleninu – potraviny bohaté na vlákninu, vitamíny a stopové prvky, ktoré prispievajú k správnemu fungovaniu imunitného systému. Pre mnohých rodičov je však často veľký problém presvedčiť deti, aby ovocie či zeleninu jedli každý deň. V období zvýšeného výskytu infekčných ochorení je to však obzvlášť dôležité. „Vhodnou alternatívou sú multivitamínové doplnky na posilnenie akútnej imunity. Výhodné je, keď obsahujú zložky prírodného pôvodu, ako napríklad extrakty z bazy čiernej alebo šípky. S veľmi dobrými výsledkami boli na podporu imunity skúmané aj účinky betaglukánov,“ hovorí MUDr. Norbert Král, predseda Mladých praktikov.

Často sa stáva, že hneď ako je chorému dieťaťu lepšie, rodičia ho vrátia späť do škôlky alebo školy, pretože sa sami musia vrátiť do práce. Nedoliečené dieťa však často opäť ochorie a celá rodina sa tým dostáva do akéhosi začarovaného kruhu. „Rodičia by si mali pamätať, že je lepšie vydržať s dieťaťom doma o niečo dlhšie, kým nebude úplne zdravé a plné síl, než celé martýrium absolvovať o niekoľko dní znova a častokrát v intenzívnejšej forme,“ dodáva MUDr. Král.

U detí, ktoré sú choré viac ako 6–8× ročne, je už vhodné vyhľadať radu imunológa. Ten zistí, či nejde o vážnejšiu poruchu funkcie imunitného systému a prípadne navrhne ďalší postup.

O imunitnom systéme
Imunitný systém chráni organizmus pred choroboplodnými zárodkami a neživými cudzorodými časticami, odstraňuje odumreté bunky vlastného tela a zasahuje proti nádorovým bunkám. Imunitný systém má vrodenú a adaptívnu zložku, ktorá sa vyvíja v závislosti od typu ochorení, s ktorými sa jedinec počas svojho života stretol. Každé poškodenie imunitného systému privádza k častejším infekčným ochoreniam, pomalšiemu uzdravovaniu a môže zvyšovať riziko vzniku niektorých nádorov.