Horúco pod Žitným ostrovom

Pod stredoeurópskou deltou Dunaja (a teda aj u nás na Žitnom ostrove) nás očakáva jedno energetické prekvapenie. Odborníci hovoria, že je niekoľkonásobne väčšie ako už vyrobená elektrická energia Dunaja v Gabčíkove. Ide o horúce podzemné zásoby vody využiteľné tak na vykurovanie domov, ako na ohrev skleníkov a napokon aj na teplochov rýb a pre rekreačné zariadenia. Využime preto tohtoročné leto a prejdime sa Žitným ostrovom ako občania túžiaci za morom, alebo jeho náhradou, za teplovodnými bazénmi.

Na koni sedí a koňa hľadá, spomenul som si pri Šamoríne, kde už od rána preháňali čriedu dorastajúcich jazdeckých koní. Ale toto vzácne ľudové príslovie tentoraz neplatilo na jazdcov, ale na nás, ľudí. Vynakladáme obrovské úsilie získať energiu, projektujeme a staviame monštrá, prepravujeme ropovodmi a plynovodmi uhlovodíky až z ázijského kontinentu, a pritom máme doslova a do písmena horúco pod nohami.

Kone, ktorými sme až do nedávna merali vynaloženú energiu, dupali kopytami zem, pod ktorou, v neveľkej hĺbke, je záľaha horúcej vody. Ak raz dokážeme využiť všetko geotermálnu Slovenska, energiu, čiže takmer 5 tisíc MW (z toho je polovica po našej strane Dunaja), mali by sme mať aj dostatok krytých bazénov, aj lacno vyhrievané domy, školy a nemocnice, ako sa to už niekoľko rokov deje v Galante. Stojíme na zásobníku, ktorý vďaka podzemným prameňom vody, uloženej v nánosoch i prikrytých ílovými nepriepustnými vrstvami, poskytuje šancu na využitie dávno známeho tepla.

Pravdaže, čosi sa už v tomto smere urobilo. Ale tak veľmi sa to podobá technickému využitiu, na ktoré prišli už pred dvetisíc rokmi Rimania, keď stanovali pod trenčianskou skalou, alebo v Patinciach, keď žili v murovanom Oppide v Iži pri Dunaji, kde mali aj verejné kúpele. Veľa miest na Slovensku dostalo i do názvu prívlastok Teplá či Teplice, ktoré vytekali z teplých artézskych studní človeku priam pod nosom. Mnoho ďalších, ako Piešťany, Lúčky, Bardejov, Číž, Dudince sa zas preslávili vďaka svojim liečivým tepliciam. Naši hľadači teplých prameňov už vyvŕtali takmer štyri stovky hlbinných vrtov a sústreďujú svoju pozornosť na 35 oblastí Slovenska, kde máme horúco pod nohami a kde sú potenciálne zdroje aj pre všeužitočnú energiu.

Najnádejnejšou oblasťou sú však pramene pod studňou strednej Európy na Žitnom ostrove a na bývalom koryte Tisy, medzi Trebišovom a Tatrami, kde je asi tretina potenciálnej podzemnej energie Slovenska. Desiatky hlbokých, niekde až vyše dvojkilometrových vrtov do podzemia nám už dali netušené šance na energiu, alebo len na prostú teplú vodu pre vykurovanie bytov, ovlažovanie kúpalísk, skleníkov a fóliovníkov. Medzi nimi sú už aj také, ktorých sláva sa nesie i za hranice našej vlasti.

Na trase z Bratislavy smerom na Komárno, čiže na turistickej ceste k moriam Európy, zastavujú sa početné skupiny turistov už na Seneckých jazerách, odkiaľ prechádzajú na termálne kúpaliská v Kráľovej, Dunajskej Strede, Gabčíkove, Topoľníkoch, Čalove, Komárne, Patinciach, Podhájskom a v Štúrove.To už je priamka rekreačných areálov. Niektorých to zláka i na celú letnú dovolenku. Buď si u nás spríjemňujú dlhú cestu, alebo si na spiatočnej ceste predlžujú svoju dovolenku.

Vylepšujú si aj morské sklamanie oveľa príjemnejším pobytom v miernom pásme, najmä však v pásme miernejších cien za ubytovanie a stravovanie. Naše termálne more z podzemia vychádza na povrch, aby aj nám, krajine bez vyhriatych morských pláží dalo šancu. A šanca je to aj z národohospodárskeho hľadiska vskutku nezanedbateľná.

Jozef Dunajovec