Encyklopédia Tatier

Juraj Miklas

Vysoké Tatry - najvyššie horstvo Karpát, zaberajúce plochu 335 km2. Hlavný hrebeň je dlhý 26,5 km.

Pohorie má všetky znaky vysokých pohorí - divoké rozoklané štíty, ľadovcové doliny s kotlinami, plesami, vodopádmi, ako aj extrémne drsné vysokohorské podnebie. Hlavný hrebeň vytvára oblúk, ktorý je vyklenutý na juh. Začína na západe Ľaliovým sedlom a končí na severovýchode Kopským sedlom. Najväčšia šírka pohoria v smere sever-juh je 17 km. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na sever a juh mnohé rázsochy, kroté vytvárajú hlboké a členité doliny formované ľadovcami risského a würmského zaľadnenia. Najväčším ľadovcom bol Bielovodský s dĺžkou 14 km a hrúbkou 280 m. Po ústupe ľadovcov vznikli v kotlinách vytvorených ich činnosťou plesá, krotých je na slovenskom území Vysokých Tatier 85. Najväčším a zároveň najhlbším je Veľké Hincovo pleso. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza aj veľa vodopádov. Medzi najznámejšie patrí Vajanského, Kmeťov, Hviezdoslavov, Obrovský vodopád, vodopád Skok a Studenovodské vodopády. Najvyšším štítom Vysokých Tatier je Gerlachovský štít (2655 m). Pohorie je zvláštne tým, že najvyššie a najznámejšie štíty sa nenachádzajú na hlavnom hrebeni, ale na jeho južných rázsochách. Napr.: Kriváň, Končistá, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Lomnický štít. Základnou horninou Vysokých Tatier je žula, kým kryštalické bridlice a vápence sa vyskytujú ojedinele.

Tichá dolina - najdlhšia tatranská dolina dlhá 14 km. Na západe je lemovaná hrebeňom Liptovských Tatier, na severe Červenými vrchmi, na severovýchode hraničí s hlavným hrebeňom Vysokých Tatier a na východe s masívom Liptovských kôp, okolo ktorých sa stáča veľkým oblúkom. Okrem najvyšších častí je celá zalesnená. Hlboké lesy sú domovom množstva zveri. Tichá dolina má veľa bočných dolín a žľabov, z ktorých najvýznamnejšie sú doliny: Kôprovica, Hlina, Tomanovská, Kamenná Tichá a Zadná Tichá. Dolinu odvodňuje Tichý potok, ktorý sa pri vyústení spája s Kôprovským potokom a spolu vytvárajú riečku Belú.

Kôprová dolina sa nachádza v západnej časti Vysokých Tatier a svojou dĺžkou 11 km patrí medzi najväčšie doliny v Tatrách vôbec. Jej zalesneným dnom preteká Kôprovský potok, ktorý je napájaný vodami z množstva bočných prítokov, ktoré tu pritekajú z okolitých dolín a doliniek. Medzi najvýznamnejšie bočné doliny patrí: Temnosmrečinská, Hlinská a Nefcerská. Temnosmrečinskú a Nefcerskú dolinu delia od hlavnej doliny strmé svahy, dolu ktorými padajú vody Vajanského a Kmeťovho vodopádu, patriace medzi najväčšie a najkrajšie v Tatrách. Z doliny je aj krásny pohľad na západné zrázy Kriváňa, ktorý pôsobí odtiaľ mimoriadne mohutným dojmom. V 15.-16. storočí liptovskí baníci v okolitých stráňach dolovali antimón a hľadali zlato. Kôprová dolina bola taktiež oddávna dobre známa pastierom a poľovníkom - kamzíčia a medvedia oblasť.

V krásnom prostredí Temnosmrečinskej doliny, ktoráje jednou z odnoží Kôprovej doliny a zároveň jej najvyššie položenou časťou, sa nachádzajú dve veľmi pekné plesá - Nižné a Vyšné Temnosmrečinské pleso. Turisticky sprístupnené je len Nižné Temnosmrečinské pleso, ktoré leží v nadmorskej výške 1674 m a svojou rozlohou 12 ha a hĺbkou 38 m je tretím najväčším tatranským plesom. Nad ním ležiace Vyšné Temnosmrečinské pleso má rozlohu 5,5 ha a hĺbku 19 m. Obe plesá sú dobre viditeľné z Kôprovského štítu alebo z protiľahlého sedla Závory.

Západnej časti Vysokých Tatier dominuje charakteristický a impozantný štít - Kriváň (2494 m). Vypína sa na konci dlhého hrebeňa krivánskej rázsochy, ktorá vybieha na juh z hlavného hrebeňa. Ešte aj dnes sú na južných svahoch viditeľné stopy po činnosti baníkov, ktorí tu v 15.-18. storočí hľadali zlato (štôlne, pozostatky baníckych obydlí). Prvý písomne zaznamenaný výstup na Kriváň je z roku 1775 a je spojený s menom Jonáša Andreja Czirbesza, ev. kazateľa a prírodovedca zo Spišskej Novej Vsi.

V závere Furkotskej doliny, v jej najvyššej časti, sa nachádza druhé najvyššie položené pleso v Tatrách - Vyšné Wahlenbergovo pleso (2145 m). Má rozlohu 5,18 ha a je hlboké 21 m. Patrí medzi plesá s najdlhšie trvajúcou ľadovou pokrývkou. V priemere je to 270 dní v roku. Pleso nesie meno jedného z priekopníckych bádateľov tatranskej prírody, švédskeho botanika Gorana Wahlenberga.

K častám cieľom krátkych túr návštevníkov Tatier patrí vodopád Skok (30 m). Nachádza sa v polovici Mlynickej doliny a je dobre viditeľný aj zo Štrbského plesa. Najkrajší je na jar, v čase topenia snehu a po dlhotrvajúcich daťďoch, keď ním preteké veľké množstvo vody. Vtedy pôsobí veľmi mohutným dojmom.

Štrbské pleso patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské plesá. Je druhým najväčším plesom na našej strane Tatier. Leží vo výške 1346 m. Má rozlohu 19,8 ha a hĺbku 20 m. Od plesa sa návštevníkom naskytne krásny pohľad na panorámu tatranských štítov, počnúc Kriváňom na západe a končiac masívom Končistej a Gerlachovského štítu na východe. Osada Štrbské Pleso, ležiaca na brehu rovnomenného jazera, je dôležitým turistickým centrom a vyhľadávaným východiskom kratších i dlhších túr do mnohých dolín a na štíty západnej časti Vysokých Tatier. V roku 1875 tu bola vybudovaná prvá turistická ubytovňa, ktorá sa stala základom terajšieho turistického strediska. Oblasť Štrbského Plesa je aj významným strediskom zimných športov medzinárodného významu.

V center Mengusovskej doliny, ktorá je jednou z najkrajších na južnej strane Vysokých Tatier, sa nachádza Popradské pleso. Leží vo výške 1494 m a je hlboké 18 m. Svojou rozlohou 6,88 ha sa zaraďuje na štvrté miesto. Je jedným z niekoľkých prirodzene zarybnených plies. Na severnom brehu stojí chata kpt. Morávku, ktorá je výhodným východiskom túr do Mengusovskej doliny a na Rysy, ktoré sú jedným z najznámejších vyhliadkových štítov Tatier. Vďaka svojej mimoriadne dobrej polohe patrí Popradské pleso k vyhľadávaným a bohato navštevovaným oblastiam Vysokých Tatier.

V závere Mengusovskej doliny, v tzv. Hincovej kotlinke, lemovanej strmými zrázmi Mengusovských štítov, Čubriny a Kôprovského štítu, leží vo výške 1946 m Veľké Hincovo pleso. Je najväčším a zároveň najhlbším plesom na slovenskej strane Tatier s rozlohou 20,08 ha, hĺbkou 53 m a obsahom 4,1 mil. m3 vody.

V blízkosti Popradského plesa, pod západnými zrázmi Ostrvy, sa nachádza Symbolický cintorín, ktorý je pietnym spomienkovým miestom na obete horských tragédií vo Vysokých Tatrách a významných obyvateľov Tatier, ktorí zahynuli v iných svetových horách. Verejnosti bol odovzdaný v roku 1940.

Gerlachovský štít (2655 m) je najvyšším štítom Tatier a Karpatskej sústavy vôbec. Leží na južnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu. Pro pohľade z juhu - z podtatranskej kotliny - je ľahko rozoznateľný od ostatných štítov podľa charakteristického kotla. Pre svoju výšku a krásnu scenériu, ktorú poskytuje výhľad z vrchola, patrí Gerlachovský štít k najčastejšie navštevovaným. Východiskom k výstupu je horský hotel Sliezsky dom vo Velickej doline. Prvý výstup uskutočnili v roku 1855 pravdepodobne Z. Bosniacki a V. Grzegorzek.

Velická dolina leží pod východnými zrázmi Gerlachovského štítu a je dlhá asi 6 km. Turisticky veľmi dôležitá a navštevovaná dolina, najmä pri prechode na sever do Bielovodskej doliny a pri výstupe na Východnú Vysokú a Gerlachovský štít. Na začiatku doliny sa nachádza Velické pleso, na brehu ktorého stojí známy horský hotel Sliezsky dom. Nad skalným prahom je časť nazývaná Kvetnica so zanikajúcim Kvetnicovým plesom. Vyteká z neho Velický potok, tvoriaci na skalnom prahu Velický vodopád. Kvetnica je známa svojou bohatou subalpínskou flórou. Nad Kvetnicou, pod Guľatým kopcom, leží vo výške 1945 m Dlhé pleso a v závere pod Poľským hrebeňom dve malé Velické plieska. Slavkovský štít (2452 m)- rozložitý vyhliadkový štít na konci juhovýchodnej rázsochy, vybiehajúcej z Východnej Vysokej. Ako prvý vystúpil na Slavkovský štít Juraj Buchholtz st. so svojimi priateľmi v roku 1664.

Veľká Studená dolina - významná a priestranná dolina na južnej strane Vysokých Tatier dlhá 7 km, s pomerne úzkym ústím otvoreným na juhovýchod. V strednej a hornej časti je niekoľko skalných prahov, za ktorými sa nachádza množstvo prevažne malých plies. Veľká Studená dolina ich má zo všetkých tatranských dolín najviac - 21. V hornej časti v nadmorskej výške 1960 m stojí známa, celoročne otvorená vysokohorská Zbojnícka chata. V doline sú dva dôležité značkované priechody: Prielom na sever do Bielovodskej doliny a Priečne sedlo na východ do Malej Studenej doliny.

Malá Studená dolina je asi 4,5 km dlhá terasovitá južne orientovaná dolina. Od Veľkej Studenej doliny je oodelená hrebeňom Prostredného hrotu. V dolnej časti sa nachádza jeden z najznámejších vodopádov - Obrovský vodopád. V hornej časti nad 200 m vysokou jazernou stenou leží turistami často navštevovaná Téryho chata a Päť Spišských plies. Téryho chata je najvyššie položenou celoročne otvorenou chatou v Tatrách. Bola postavená v roku 1899. Záver doliny tvorí hlavný hrebeň s Ľadovým štítom. V najvyššej časti, v dolinke pod Sedielkom, sa nachádza najvyššie položené tatranské pleso - Modré pleso (2157 m). Cez horský priechod Sedielko je možný priechod na sever do Javorovej doliny a cen Priečne sedlo na západ do Veľkej Studenej doliny.

Lomnický štít (2632 m) - druhý najvyšší a zároveň najpopulárnejší štít Vysokých Tatier. Dlho bol považovaný za najvyšší. Prvý zaznamenaný výstup uskotočnil anglický cestovateľ Robert Towson v roku 1793. Barometrickým meraním určil takmer presnú výšku. Od roku 1940 je sprístupnený visutou lanovkou z Tatranskej Lomnice, čím sa stal najnavľtevovanejším tatranským štítom. Na vrchole štíti sa nachádza pracovisko Astronomického ústavu SAV a meteorologivká stanica.

Studenovodské vodopády sú vyhľadávaným a častým cieľom túr návštevníkov Hrebienka, ktorý je ľahko prístupný pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca. Vodopády sa nachádzajú pod sútokom Malého a Veľkého Studeného potoka, v blízkosti poľany Kamzík, kde Studený potok preteká terénnym zlomom.

Dolina Zeleného plesa je juhozápadnou odnožou najvýchodnejšej, 7,5 km dlhej doliny Kežmarskej Bielej Vody. V doline sa nachádzajú tri plesá, z ktorých je najvýznamnejšie Zelené pleso, na brehu ktorého stojí Chata pri Zelenom Plese. Nad dolinou je mohutný skalný amfiteáter, tvorený vysokopoloženými dolinami a kotlinami: Medenou kotlinou, Veľkou a Malou Zmrzlou dolinou a Červenou dolinou. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje najmohutnejšia tatranská stena - 900 m vysoká severná stena Malého Kežmarského štítu. Dolina Zeleného plesa bola oddávna známa nielen pastierom a zlatokopom, ale aj turistom. Prvý zaznamenaný turistický výlet uskotočnila kňažná Laskyová z Kežmarku v roku 1565.

Jahňačí štít (2229 m) - najvýchodnejší štít Vysokých Tatier na ich hlavnom hrebeni. Je známy svojimi krásnymi výhľadmi na celý masív Belianskych Tatier a východné časti Vysokých Tatier. Prvý zaznamenaný výstup uskotočnil anglický cestovateľ Robert Towson v roku 1793.

Javorová dolina - 8 km dlhá a mohutná dolina na severnej strane Vysokých Tatier. Jej dolná časť je zalesnená a dvíha sa len pomaly; stredná a horná časť má vysokohorský charakter s množstvom bočných doliniek. Dominantou doliny je mohutný Ľadový štít (2627 m), ktorý prví bádatelia prichádzajúci do Tatier zo severu pokladali za najvyšší v Tatrách. Prvý známy výstup na Ľadový štít uskotočnili v roku 1843 anglický alpinista, botanik a geológ John Ball a W. Richter. V závere, v časti zvanej Zadná Javorová, sa nachádza dôležitý prechod na južnú stranu Vysokých Tatier do Malej Studenej doliny - Sedielko.

Bielovodská dolina - jediná tatranská dolina alpského typu. Je najväčšou dolinou na severnej strane Vysokých Tatier. Jej dĺžka presahuje 10 km. V dolnej časti je charakteristická svojím širokým lúčnatým dnom, v hornej časti sa rozvetvuje na množstvo zväčša visutých dolín a doliniek, zakončených vysokými prahmi, dolu ktorými padajú vodopády: Hviezdoslavov z Kačacej a Český z Českej doliny. Dolinou preteká horská riečka Biela voda, ktorá vo svojej dolnej časti tvorí štátnu hranicu s Poľskom. V doline sú dva priechody na južnú stranu Vysokých Tatier: Prielom do Veľkej Studenej doliny a Poľský hrebeň do Velickej doliny.

Juraj Mikláš