Čo všetko by sme mali vedieť o cukrovke

Čo všetko by sme mali vedieť o cukrovke

Inzulín je hormón ľudského tela produkovaný pankreasom, ktorý sa významne podieľa na regulácií toku základných živín v organizme. V spoločnosti sa stretávame s viacerými ochoreniami, ktoré súvisia s narušením metabolických ciest, pričom jedno z najčastejších je práve porucha funkcie pankreasu, ktorý zabezpečuje sekréciu inzulínu. Týmto ochorením je diabetes mellitus, teda cukrovka.

Nie každý diabetes je spôsobený nedostatkom inzulínu
Základným znakom cukrovky je zvýšená hodnota glykémie, teda zvýšené množstvo cukru v krvi. Je spôsobené najmä nedostatkom inzulínu alebo necitlivosťou tkanív na jeho účinky. Podľa toho delíme diabetes na dva základe typy – diabetes mellitus 1. typu a diabetes mellitus 2. typu. Prvý typ je spôsobený celkovou nedostatočnou alebo až žiadnou tvorbou inzulínu v ľudskom tele, a teda je nutné podávať jeho náhradu - terapeutický inzulín. U ľudí sa prejavuje najmä v mladšom veku, pričom nástup ochorenia je veľmi rýchly. Typická je hyperglykémia, teda vysoká hladina cukru v krvi, nalačno (až 7,8 mmol/l), prítomnosť glukózy v moči, nadmerný príjem tekutín, časté močenie. Druhý typ je spôsobený rezistenciou (necitlivosťou) tkanív na inzulín alebo poruchou jeho metabolizmu, kedy sa do krvi uvoľňuje inzulín v neúčinnej forme. Identifikujeme ho na základe vysokej koncentrácie glukózy a súčasne aj inzulínu v krvi. Bez adekvátneho liečenia sa môžu prejavovať rozličné komplikácie cukrovky, ktoré sú často až smrteľné. Nimi sú ketoacidóza prejavujúca sa nevoľnosťami, vracaním až stratami vedomia, ďalej je to masívne odvodnenie organizmu, infarkt alebo mozgová príhoda, ochorenia ciev, časté poškodenie obličiek vedúce až ich zlyhaniu, ateroskleróza, šedý zákal a poruchy sietnice.

Terapia cukrovky môže priniesť riziká
Okamžite po zistení cukrovky je nutné nasadiť adekvátnu liečbu, najmä pri zistení prvého typu diabetu. Pacientovi sa podáva inzulín, ktorý sa v tele netvorí, a to v injekčnej forme. Každý pacient musí byť dostatočne poučený o spôsoboch dávkovania inzulínu v závislosti od množstva a typu prijatej potravy a o tom, že je potrebné si pravidelne merať a sledovať hodnoty glykémie. Vysoká dávka inzulínu a neprimerané množstvo potravy, či nadmerná fyzická aktivita, stres môžu spôsobiť opačný stav ako je základný znak cukrovky, a to hypoglykémiu, teda nízku hladinu cukru v krvi. Tá je nebezpečná najmä pre mozgové bunky, ktoré sú najviac citlivé na nedostatok glukózy. Pokrok vo vývoji terapie cukrovky však dnes pacientom výrazne uľahčuje život. Jednak vo forme aplikácie inzulínu, napr. inzulínovým perom či pumpou, ale aj presnými monitorovacími zariadeniami či množstvom tabuliek, z ktorých si pacient sám veľmi ľahko určí vhodnú dávku inzulínu.