Čo robí stres s pamäťou? Toto vás možno prekvapí

Pamäť nie je pevné úložisko, v ktorom všetky informácie zostanú uložené v bezpečí a navždy. Naopak, je to živý, citlivý a neuveriteľne komplexný systém, ktorý funguje najlepšie, keď sa cítime bezpečne a pokojne. Stres je preto jedným z jej najväčších nepriateľov. Možno ste doteraz ani len netušili, čo robí stres s pamäťou a aký má vplyv na ďalšie mozgové funkcie.

Stres a pamäť

Stres a pamäť spolu súvisia možno viac, než by sme si mysleli. Kratší, jednorazový stres nás vie nakopnúť, pretože mozog sa prepne do výkonnostného režimu a my vieme podať rýchlejší či presnejší výkon. Problém nastáva, keď stres trvá príliš dlho. Vtedy sa aktivujú rôzne hormóny, predovšetkým kortizol, ktorý doslova zahltí mozog a naruší jeho schopnosť ukladať nové informácie či efektívne s nimi pracovať.

Zabúdanie mien, vynechávanie dôležitých detailov či pocit „mozgovej hmly“ sú často práve výsledkom dlhodobého psychického napätia.

Ako stres ovplyvňuje mozog

Keď sme v strese, náš mozog pracuje inak, než keď sme v pohode. Najviac stres ovplyvňuje dve oblasti mozgu - hipokampus a prefrontálnu kôru.

• Hipokampus pomáha vytvárať nové spomienky - ak je stresu veľa, zhorší sa jeho výkon a my si ťažšie zapamätáme nové informácie.
• Prefrontálna kôra je centrum pozornosti a plánovania - pri zvýšenom strese funguje pomalšie, preto sa horšie sústredíme a robíme viac chýb.

Zjednodušene povedané, stres narúša schopnosť sústrediť sa, rozmýšľať a pamätať si veci. Dobrou správou je, že keď stres ustúpi, mozog sa dokáže rýchlo „zresetovať“ a znovu nabehnúť do normálneho režimu.

Poruchy pamäti zo stresu

Dlhodobý stres môže viesť k problémom, ktoré sa často mylne pripisujú napríklad zvýšenej únave. Medzi najbežnejšie poruchy pamäti zo stresu patria:

• zhoršené sústredenie

• zabúdanie aj jednoduchých informácií
   
• problémy s učením nových vecí
   
• zmätenosť či pocit, že myšlienky „utekajú“

Ak tieto príznaky trvajú dlhodobo, nejde len o prechodnú únavu, ale môže ísť o signál, že telo potrebuje spomaliť a že sa potrebujeme pozrieť na to, koľko stresu denne zažívame.

Chronický stres – následky, ktoré nevidíme na prvý pohľad

V dnešnej dobe sa veľa hovorí o chronickom strese. Dlhodobý stres neovplyvňuje len našu náladu. Pomaly a nenápadne oslabuje aj to, ako náš mozog funguje. Keď sme pod tlakom príliš dlho, mozog sa doslova „nastaví“ tak, že pracuje menej efektívne. Môže sa to prejaviť tým, že reagujeme pomalšie, máme menej nápadov a kreatívnej energie. Chronický stres má následky nielen na pamäť, ale vplýva aj na sústredenie či úsudok.

Prílišný stres môže tiež narušiť tvorbu dlhodobých spomienok. Preto si často nevieme presne spomenúť na obdobia, keď sme boli vyčerpaní – v pamäti sa zlievajú, alebo v nich máme úplné „okná“.

Tipy na zlepšenie pamäti

Dobrá správa je, že mozog je plastický, vždy sa môže zlepšiť a môžeme vytvoriť nové prepojenia.

Čo pomáha najviac na zlepšenie pamäti?

Podľa odborníkov a lekárov môžeme mozog a pamäť podporiť najmä nasledovným:

• Kvalitný spánok - nevyhnutný na to, aby si mozog poriadne utriedil a uložil všetky nové informácie.
• Dychové techniky a meditácia – preukázateľne znižujú hladinu stresových hormónov.
• Pohyb – zvyšuje prietok krvi do mozgu a podporuje rast nových nervových buniek.
• Prestávky od práce – aj krátke pauzy počas dňa môžu urobiť veľký rozdiel.

Stres je najväčší nepriateľ

Stres sa z nášho života nedá celkom odbúrať. Je však dnes už jasné a aj vedecký preukázané, že chronický stres veľmi negatívne vplýva na mnohé oblasti nášho zdravia - psychického aj fyzického. Preto by jedným z najdôležitejších krokov k lepšiemu zdraviu a kvalitnejšiemu životu malo byť naučiť sa čo najviac eliminovať stres a naozaj sa s láskou starať o svoje telo i dušu.

Autor: Mária