6 tipov, ako v deťoch udržiavať vnútornú motiváciu k učeniu

Pamätáte si, ako ste sa cítili večer pred tým, než ste mali ísť po prvýkrát do školy? Obrovský krok do neznáma a životná zmena dokáže namiešať koktejl strachu, nervozity, vzrušenia aj radosti. Aj keď sú deti na začiatku školskej dochádzky natešené, často sa stáva, že ich nadšenie časom opadne. Vôľa a motivácia dozvedať sa nové informácie, učiť sa ich a mať dobré známky u väčšiny z nich nevydržia do nekonečna.

Učenie sa je prirodzenou činnosťou pre každé dieťa už od narodenia. Osvojovanie si nových schopností sa dieťa túži naučiť samé od seba. Od rodičov potrebuje len pomocnú ruku. A o tom to je aj v školskom veku, kedy je dieťa potrebné podporovať, snažiť sa mu porozumieť a citlivo a empaticky ho viesť k vlastnému cieľu.

Nebojte sa spolu hovoriť

Ak máte pocit, že sa s dieťaťom pri učení trápite, pretože sa nedokáže sústrediť na to, čo mu hovoríte a pri každej zmienke o škole sa tvári otrávene, porozprávajte sa s ním. Vždy mu povedzte ciele, prečo sa má konkrétne učivo učiť, na čo mu bude dobré a kde ho využije. Dajte dieťaťu jasne najavo, že vás zaujíma, čo ho trápi, čo ho nebaví alebo prečo ho škola neteší. Buďte pre neho osobou, ktorej sa nemusí báť čokoľvek povedať. Aj keby to nemalo byť pre vaše uši príjemné. Keď si medzi sebou vybudujete dôveru, budete potom ľahšie riešiť najrôznejšie situácie, do ktorých sa dostane.

Výhodné možnosti voľby

Jedným z dôležitých tipov je dopriať dieťaťu možnosť voľby. Udržujte v ňom pocit, že si svoje záležitosti a povinnosti riadi samé, pre istotu ale buďte vždy po ruke. Dieťa sa tak naučí zodpovednosti a súčasne mu bude rásť sebavedomie. Zásadné je nepôsobiť ako najvyšší kontrolór a nešalieť kvôli maličkostiam. Majte nadhľad. Ak sa niečo nepodarí podľa vašich predstáv, spoločne si sadnite a vymyslite nápravu. Školská dochádzka častokrát učí novým schopnostiam aj rodičov, pretože sa musia nad svojimi reakciami zamýšľať omnoho viac než kedykoľvek predtým.

S odmenami opatrne

Držte sa toho, čo povedal Jan Amos Komenský už pred mnohými rokmi. Škola hrou totiž funguje. Pre malé dieťa nie je nič horšie než stereotyp. Ten potom dokáže veľmi rýchlo ubiť všetko nadšenie pre učenie. Keď sa budete učiť matematiku, skúste potomkovi zahrať na sladkú strunku. Vďaka cukríkom Haribo Primavera totiž budete môcť príklady vytvárať zo sladkých jahôdok, na ktorých si spoločne pochutíte. Na odmeňovanie za dobré výsledky v škole ale pozor. Kvôli chemickým reakciám v mozgu sa na nich totiž dieťa môže stať závislé a úlohy nebude plniť z vlastného presvedčenia a s radosťou, ale práve kvôli odmene. Naviac ho potom môže stresovať pocit, že keď sa mu niečo nepodarí, namiesto odmeny príde trest.

Voľte správne slová

Snažte sa zdržať toxických viet typu: Pokým bývaš pod mojou strechou, budeš sa učiť až sa z teba bude dymiť. Týmito hláškami v dieťati akurát vnútornú motiváciu k učeniu zadusíte a prebudíte v ňom vzdor alebo dokonca strach. Veľa detí sa bojí, že zlými výsledkami sklamú rodičov alebo učiteľov. Buďte pre svoje deti oporou, nie drábom, ktorý im neustále dýcha na chrbát s novými a novými úlohami a kritikami.

Kontraproduktívne môže byť aj porovnávanie. Rodičia majú často tendenciu pýtať sa na výsledky spolužiakov a potom s nimi dieťa porovnávať. Každé dieťa je iné, a tým pádom nemôžu všetci vynikať v rovnakých disciplínach. Snažte sa tiež vyvarovať nátlaku a trestom. Tie nie sú z dlhodobého hľadiska dobrým riešením, najmä keď chcete v dieťati vnútornú motiváciu udržať čo najdlhšie.

20 minút maximálne

Zamyslite sa aj nad tým, koľko času budete učeniu venovať. Deti na prvom stupni základnej školy neudržia pozornosť príliš dlho – maximálne 20 minút. Preto je zbytočné nútiť potomka sedieť za stolom niekoľko hodín. Rozdeľte si učenie do kratších časových úsekov a striedajte predmety. Zaujímajte sa aj o to, akým predmetom by chcel váš potomok začať, ktorý predmet ho baví viac a ktorý menej. Nechajte vaše spoločné učenie v jeho réžii. Sami si tak urobíte obraz o tom, čo v škole vaše dieťa teší.

Ideálne pracovné miesto

Pracovný stôl a miesto na učenie v izbičke je veľmi kľúčové. Výhodou je, keď malého školáka nebude na jeho mieste nič rozptyľovať. Odneste teda všetku elektroniku, ktorú môžete. Hranie videohier, chatovanie so spolužiakmi alebo počúvanie hudby je pri učení veľmi kontraproduktívne. Obmedzte preto akékoľvek pokušenie. Dajte si ale záležať na tom, aby dieťa pochopilo, že nejde o trest, ale o spôsob, ako mu pomôcť sústrediť sa.

Nie všetky deti sa ale rady učia osamote vo vlastnej izbe, kde necítia prítomnosť niekoho ďalšieho. Niekomu je skrátka lepšie, keď sú nablízku ostatní členovia rodiny. Malý školák je vďaka tomu pokojnejší a dokáže sa lepšie zamerať na konkrétnu činnosť. Zistite, čo na vaše dieťa funguje najlepšie.