Nepríjemné správy o instantných detských kašiach

Testy potravín patria u čitateľov spotrebiteľského časopisu dTest stabilne medzi najžiadanejšie rubriky, v prípade potravín pre malé deti je záujem ešte väčší. dTest sa preto rozhodol otestovať instantné mliečne kaše so sušeným ovocím. Sú určené pre približne polročné deti a pomáhajú im pri prechode z mliečnej stravy na tuhú. Keďže ide o výrobky z kategórie detskej výživy, vzťahujú sa na ne veľmi prísne pravidlá regulujúce ich zloženie a prítomnosť nežiaducich látok. Práve na dodržiavanie týchto pravidiel sa zameral test kaší. Výsledky ukázali, že nie všetky výrobky týmto povinnostiam vyhoveli.

Recepty podľa predpisov

S kašou sa skôr či neskôr stretne takmer každé dieťa pri večeri, raňajkách alebo desiatej. Rodičia považujú za samozrejmosť, že výživa predávaná pre malé deti spĺňa tie najprísnejšie požiadavky na zdravotnú nezávadnosť. „Pre túto kategóriu výrobkov upravuje zloženie smernica, napríklad stanovuje maximálny obsah tuku alebo pridaného cukru. Samozrejmosťou sú aj výrazne prísnejšie limity pre všetky nežiaduce látky, vrátane prakticky úplného zákazu výskytu rezíduí pesticídov,“ vysvetľuje šéfredaktorka časopisu dTest Hana Hoffmannová.

V prvej časti testovacieho programu skúmalo laboratórium výživové hodnoty, konkrétne obsah cukru a tuku. Najväčší podiel cukrov v jednej miske mali kaše Sunar Mliečna kaša 8 cereálií s príchuťou slivka a jablko (17,2 g na porciu) a Sunar Mliečna kaša ryžová s príchuťou banán (17,1 g na porciu) – v oboch prípadoch išlo výlučne o laktózu, teda mliečny cukor, nie teda o pridaný cukor. Najvyšší podiel tuku v porcii mala Hami Kaša na dobré ráno so 7 obilninami, jablkom a slivkami mliečna (4,7 g). Podobné hodnoty dosiahli aj kaše značiek Hipp (4,6 g) a Gerber (4,5 g).

Najzaujímavejšou časťou testu však nebolo meranie nutričných hodnôt, ale analýza nežiaducich látok. „Zamerali sme sa na štyri skupiny chemikálií, ktorými sme chceli overiť bezpečnosť hlavných zložiek testovaných výrobkov,“ vysvetľuje Hoffmannová z dTestu a dodáva: „Skúmali sme nezávadnosť sušeného mlieka, konkrétne olejov, ktoré obsahuje. Sušené ovocie sme podrobili analýze na rezíduá pesticídov. Cereálnu časť výrobkov sme skontrolovali meraním mykotoxínov. Pri ryžových kašiach sme navyše nechali preveriť obsah arzénu. Poslednou bezpečnostnou kontrolou bolo mikrobiologické vyšetrenie na prítomnosť plesní a kvasiniek.“

Laboratórium vo vzorkách nenašlo žiadne pesticídy, mykotoxíny ani nežiaduce mikroorganizmy. Tým sa však dobré správy z merania nežiaducich látok končia. Hipp Mliečna kaša viaczrnná so slivkami aj po zohľadnení neistoty merania prekročila maximálny povolený limit látky monochlórpropándiol (3-MCPD) pre práškovú zmes, ktorý je 80 µg/kg. „Pre istotu sme vypočítali, ako by sa látka nariedila po príprave kaše na konzumáciu, ale aj v tomto prípade sa koncentrácia pohybovala nad prípustnou hranicou,“ vysvetľuje šéfredaktorka dTestu. 3-MCPD vzniká pri rafinácii rastlinných olejov a môže spôsobovať poškodenie obličiek a reprodukčných orgánov.

Ryžové kaše sklamali kvôli obsahu arzénu. Ten môže byť príčinou kožných ekzémov, srdcových ochorení alebo neurologických problémov. Malé deti do štyroch rokov sú na účinky arzénu obzvlášť citlivé, pretože sa u nich toxická látka rozkladá v menšom tele a zasahuje tak do vývoja mozgu. „Je preto poľutovaniahodné, že dva testované výrobky obsahovali v sypkej forme viac arzénu ako povoľuje nová legislatíva z roku 2023. Istým upokojením môže byť fakt, že po príprave kaše by sa arzén zriedil a vyhovel by limitom pre tekutú stravu. Najhoršie dopadli značky Hami a Sunar, ktoré by legislatívnym požiadavkám pre sypkú formu výživy nevyhoveli,“ uzatvára za dTest Hana Hoffmannová.

Kompletné výsledky testu kaší, vrátane ďalších testovaných kategórií, sú k dispozícii v májovom vydaní časopisu dTest a tiež na webe organizácie.