Vianočný zhon

Ani sme sa nenazdali a vianočný čas je tu. Prípravy na Vianoce sú v plnom prúde, kam sa pozrieme, všade na nás číha vianočná výzdoba, obchody sa predbiehajú v lákaní zákazníkov na zľavy a vianočné akcie. Veľa ľudí, veľa zhonu, veľa darčekov, veľa peňazí, veľa jedla, veľa zábavy... Všetko chceme stihnúť a všetko chceme absolvovať.

Najradšej by sme to robili v pohode, ale ruku na srdce, kto na to už dnes má čas?! Každý rok si hovorím, že začnem skôr, nech mám okná umyté, darčeky nakúpené, koláčiky napečené, no a každý rok dobieham a chytám všetko za chvost. V behu a upachtená nakupujem posledné darčeky, doma opäť v behu pečiem aspoň suché koláčiky pre vôňu domova a hneď na to z nevydarených spracúvam rumové guľky. Deň pred Štedrým dňom už rodinní príslušníci rôzne polihujú, relaxujú pri telke, nechápavo na mňa hľadia, čo preboha ešte robím...a ja pobehujem po dome ako splašená, v jednej ruke handra, na schodoch rozostavané kýble, metly, vysávač, o ktoré sa rodinný príslušníci úspešne podkýňajú, v kuchyni sa mi pália rožteky, deti sa zrovna v tom okamihu pobili o hračku, takže riešim konflikt takmer vojnový. Ale v hlave mi znejú samé zvončeky... kiež by to boli tie vianočné!

Na Vianoce sa teším každý rok rovnako, ako na najkrajšie sviatky v roku, každý rok si pripadám, akoby som mala päť rokov a v obývačke pri zasvietenom stromčeku vždy zahliadnem tieň Ježiška, keď nám prinesie darčeky. Aj keď ma večer bolia nohy, chrbát a všetko ostatné, najradšej by som si ľahla a už nie som ani hladná, hoci na vianočnú kapustnicu a šalát som sa tešila celý rok, moje zbožné prianie je len jediné: keby som si mohla vyložiť nohy a spať. Napriek tomu sa nič nevyrovná sviatočnej atmosfére, rodinnej pohode, rozžiareným detským očiam v očakávaní niečoho veľkého.

Každý máme svoje hodnoty, svoje predstavy o najlepšie a najkrajšie strávených Vianociach. Ja si rada prežijem aj ten zhon a stres z príprav, lebo asi aj to už k Vianociam patrí.

Nadávame na preplnené obchody a stupídne reklamy. No, keby to tak nebolo, už by nám to asi chýbalo. Veď popevky z televíznych reklám si podvedome pospevujeme a darčeky nakupujeme, tak či tak, aj napriek zvyšujúcim sa cenám, každoročne. Na čo kladieme dôraz a na čom si dávame najviac záležať, to je na každom z nás. Niekoho poteší jedine briliantový prsteň, iný je vďačný za ponožky.

Prajem Vám všetkým, aby:

- ste si stihli pozrieť Popolušku (úplne ideálne s deťmi a rodinou s vyloženými nohami),

- ste postavili aspoň jedného snehuliaka,

- ste si dali voňavý vianočný punč na vianočných trhoch,

- vám nič neprihorelo (ale zas tie rumové guľky majú čosi do seba),

- ste neboli sklamaní z darčekov a aby tie vaše potešili obdarovaných,

- ste prežili najkrajšie Vianoce plné lásky, lebo tie, čo práve prežívame, sú vždy tie najkrajšie.

Mia