Ako sa stal zo samoopaľovacieho krému elixír mladosti a krásy

Ako sa stal zo samoopaľovacieho krému elixír mladosti a krásy

 „Ešte precvičíme brušné svalstvo a končíme,“ povedala Zora. „Super, lebo už mám dosť,“ povedala s bolestnou grimasou na tvári Rebeka. Hoci sa nepoznajú príliš dlho, skvelo si rozumejú. Stretávajú sa vo fitnescentre a na erobiku. Občas zájdu na nákupy alebo na kávičku. Obe zastávajú názor, že rodina je na prvom mieste, ale priateľky sú veľmi dôležité.

Po hodinovej „makačke“ vo fitcentre si dali krátku prestávku na doplnenie tekutín a opäť sa pustili do cvičenia. „Máš super mejkap,“ zvolala Zora. Rebeka sa zasmiala a oznámila priateľke, že je to nový samoopaľovací krém. Nevedela si ho vynachváliť. Biela pokožka k čiernym vlasom príliš nejde. Preto sa v lete opaľovala a používala samoopaľovacie a tónovacie prípravky. S týmto bola naozaj spokojná. Na konci cvičenia sa dohodli, že Rebeka pošle vzorku krému Zore po svojej kolegyni, aby ho mohla vyskúšať.
 
Nasledujúci deň niesla Rebeka vzorku krému zabalenú v igelitovom vrecúšku kolegyni, ktorá ho mala odovzdať Zore. „Nevyleje sa to?“ spýtala sa so zvedavosťou Rebekina kolegyňa a vložila vrecúško do kabelky. „Nie, nevyleje,“ odpovedala stručne Rebeka. Rebeka neznášala vzdychanie kolegýň nad tým, koľko majú práce. Vlastne, ani sa príliš nečudovala tomu, že nestíhajú a musia si nosiť prácu domov. Vždy, keď vošla do kancelárie, preberali niekoho známeho alebo najnovší televízny seriál. Ohováranie a posedávanie pri vínku po pracovnej dobe ich nesmierne bavilo. Utužovali tým vzájomné vzťahy a vŕtali sa vo veciach, ktoré sa ich netýkali. Zora s Rebekou sa dávno zhodli na tom, že okrem práce nemajú nič, čo by ich zaujímalo. Žiadne záľuby ani aktivity. Vlastne, ľutovali ich, pretože ohovára a poukazuje na druhých najčastejšie ten, kto chce zakryť vlastné komplexy a nedostatky.
 
O chvíľu zazvonil v Rebekinej kancelárii telefón. Volala Zora a bola nahnevaná. „Neuveríš, čo sa stalo,“ začala svoje rozprávanie. Rebeka pozorne počúvala a nestíhala sa čudovať. Vedela, že jej kolegyne sú sliepky, ale to, čo sa dozvedela, bolo naozaj veľa. Rebekine kolegyne s pokojom rozbalili igelitové vrecúško. Otvorili nádobku s krémom a so záujmom ho ovoniavali. Vzájomne si kládli otázku, čo sa v nádobke asi tak nachádza? Potom ako krém skončil svoju púť, usúdili, že to bude nejaký elixír krásy a mladosti. To však nebolo všetko. „V dnešnej dobe treba byť informovaný o všetkom,“ znie známe pravidlo. Rebekine kolegyne berú túto múdrosť doslovne. Preto jedna z nich zodvihla telefón a musela s celou „záhadou“ oboznámiť Zorinu kolegyňu. Samozrejme, od nej putovali informácie priamo ku Zore a od Zory k Rebeke.
 
Ľudská drzosť nemá naozaj hranice,“ vzdychla si Rebeka po vypočutí Zorinho rozprávania. Obe nakoniec zhodnotili, že ak si budú nabudúce niečo posielať, zabalia to do zapečateného balíka. Teraz vedia, že existujú ľudia, ktorí pokladajú rozbalenie cudzieho balíčka za samozrejmosť.
 
MIMI
Foto: flickr/aktivioslo (Creative Commons license)