6 detí – niekedy nevlááádzem


Som matkou na plný úväzok s nespočetným množstvom nadčasov bez nároku na náhradné voľno či dovolenku. Nemôžem si dovoliť byť chorá alebo sa niekde zdržať. Mám doma 6 detí. Všetky prišli na svet plánovane a všetky ich veľmi ľúbim. S manželom vnímame deti ako božie dary, nevymenili by sme ich za nič na svete. Akurát, niekedy už naozaj nevládzem.

Manžel mi pomáha ako môže, ale uživiť celú našu rodinku nie je žiadna maličkosť, a tak je celé dni v práci. Ja som doma s deťmi, už pomaly jedenásty rok na materskej. Najprv som sa tešila a nič mi nechýbalo, po prvom dieťati prišlo druhé až o 3 roky, takže som všetko stíhala a na materskej mi bolo dobre. Dnes sa cítim často vyčerpaná.

Najmladší Borisko má len 6 mesiacov, nič sa pri ňom nevyspím, celé noci mi buntoší. Manžel vstáva skoro do práce, potrebuje sa vyspať, a tak niet noci, kedy by som k malému nevstávala ja. Dvojičky Matejko a Mirko budú mať čochvíľa dva a pol roka, lietajú mi hore – dole po byte a ja z nich nikdy nemôžem celkom spustiť oči, lebo hneď sa čosi udeje a je plač. Popritom varím takmer non-stop, periem, žehlím a udržujem domácnosť ako - tak v poriadku. Katka má päť a chodí do škôlky, ale ráno sú naťahovačky, že tam nechce ísť a poobede zasa plač, že odtiaľ nechce odísť.

Aby to nebolo málo, mám doma aj prváka, ktorého treba viesť a učiť sa s ním, lebo Jurko je roztržitý a zábudlivý. Všetko musím skontrolovať, na nič nezabudnúť. Najstarší Dávidko sa síce učí sám, ale aspoň vyskúšať ho občas musím a nechcem ho celkom zanedbávať kvôli mladším deťom. Je piatak a mali sme čo robiť, kým si zvykol na zmenu, ktorú prináša so sebou druhý stupeň.
Uriadiť toľko detí, požiadaviek a chod domácnosti, nie je vôbec sranda. Pochopí to len ten, kto to sám zažil. Neľutujem. Chcela som ich a postarám sa o ne s láskou. Len si niekedy tak predstavím, aké by to bolo, keby som sa aspoň jeden deň nemusela o nikoho a o nič starať....

Agáta Galisová