Prejedanie: prípad pre dietológa alebo psychiatra?

Prejedanie: prípad pre dietológa alebo psychiatra?

Žalúdok ako z kameňa, bezvládne odfukovanie a závrat už len pri pomyslení na jedlo – pocity po prejedení poznáme všetci. Obzvlášť počas sviatkov si zvykneme dopriať viac, ako vládzeme. Veď kto by dokázal na Veľkú noc odolať lahodnej šunke so zemiakovým šalátom či sladučkým zákuskom. V princípe o nič nejde, pokiaľ sa výnimočné hodovanie nestane každodenným pravidlom.

Jedlo patrí k základným ľudským potrebám. Aspoň v minulosti tomu tak bolo. Dnes, v čase blahobytu a konzumu, nám slúži aj ako odmena či „utišujúci prostriedok“. Naoko rýchle riešenie problémov, zahnanie stresu či depresie však po čase môže spôsobiť nebezpečnú závislosť, poruchu. Pravidelné prejedanie totiž patrí do skupiny diagnóz ako bulímia či anorexia, kedy jedlo doslova ovláda náš život, naše myšlienky, rozhodnutia, skutky.

Skutočný vs emocionálny hlad

Príčiny chorobného prejedania sa si pravdepodobne odnášame z detstva. Len si spomeňte, koľkokrát vás rodičia zobrali za odmenu na zmrzlinu či do pizzérie, na zlú náladu a problémy v škole „naordinovali“ koláčik či sušienky. Podľa toho konáme podobne aj v dospelosti. Šéf vás už od rána zasypáva úlohami? Stačí vydržať do obeda, veď v menu majú dnes vyprážaný syr s hranolkami. Za to, že ste všetko ustáli, si predsa zaslúžite aj kávu a dezert!

Zbohom včerajšie spálené kalórie vo fitku, doma čaká ten kus torty z víkendovej oslavy. A práve domáce prostredie je na prejedanie sa ideálne. Nikto vás nevidí, nemusíte mať pocit hanby a jesť do prasknutia.  Pokiaľ sa niečo podobné u vás opakuje, mali by ste byť v strehu. Zarábate si totiž nielen na kilá navyše, ale i poriadne problémy so svojou psychikou, na ktoré už len sebaovládanie a disciplína v stravovaní stačiť určite nebude. Ak máte vo svojom okolí nekontrolovateľného jedáka, vedzte, že kritika, dohováranie či motivačné rozhovory ho ku zmene neprinútia. Dôležité je hľadať príčiny potreby prejedania sa, k čomu je neraz potrebná aj pomoc psychológa či psychiatra. Tí vo svojej praxi tvrdia, že jedlo v takýchto prípadoch slúži ako spôsob na vyplnenie vnútornej prázdnoty a utíšenie tzv. emocionálneho hladu.

5 tipov, ako to s jedlom neprehnať:

    1. Nekombinujte nekombinovateľné – aj keď sa stôl prehýba pod všakovakými dobrotami, nesnažte sa zjesť všetky a naraz. Vyberte si jedlá, ktoré sa v žalúdku a črevách nedajú spolu do boja, ale sa navzájom sa doplnia.
    2. Nehltajte, vychutnávajte – dobré jedlo je pôžitkom, to vie každý gurmán. Pokiaľ ho do seba bezmyšlienkovite nahádžete, bude ho žalúdok nielen horšie tráviť, ale môže vás aj nafukovať, prípadne sa „ohlási“ aj žlčník.
    3. Neseďte len za stolom – počas rodinného posedenia sa si aspoň na chvíľku odskočte na čerstvý vzduch. Krátka prechádzka naštartuje celý tráviaci systém a zabráni prípadným bolestiam brucha či žalúdka.
    4. Nezabúdajte na vlákninu – ak sa chystáte k plnému stolu, skúste ešte pred tým zjesť porciu obľúbenej zeleniny či ovocia. Vďaka obsiahnutej vláknine tak zjete menej, no vyhne sa vám aj prípadná zápcha či iné tráviace ťažkosti.
    5. Naplňte aj lekárničku – na sviatky či oslavy by v nej určite nemali chýbať voľne predajné prostriedky na pálenie záhy a preplnený žalúdok. Vyberajte tie s obsahom účinných látok, ktoré pomôžu nielen s kyselinou, ale i s pomalým trávením. Zaručenú pomoc nájdete napríklad vo Vyprošťováku Active od Vitaru. V zložení sa nachádza hydrogenuhličitan sodný, ktorý ako zásaditá látka pomáha neutralizovať kyseliny a uľaviť tak žalúdku po nadmernej konzumácií jedla či alkoholu. Vyprošťovák Active je obohatený aj o vitamín C, ktorý ocení nielen imunitný systém.

www.nasevitaminy.sk