Image

Psychologička radí: Ako zvládnuť karanténu s deťmi

 Pandémia opäť ohrozuje prezenčné vzdelávanie v školách. Rastúce čísla pozitívnych prípadov ochorenia COVID-19 poslali do karantény tisícky žiakov. Školská psychologička upozorňuje, že negatívny efekt izolácie možno odhaliť aj po niekoľkých mesiacoch až rokoch.

Tretia vlna pandémie zatvorila za uplynulý mesiac stovky  tried po celom Slovensku. Kým v októbri sa prezenčne vzdelávalo v priemere 90 až 92 percent žiakov, tentoraz je to už len 82,3 percenta. Vyplýva to z údajov ministerstva školstva, ktoré zverejňuje na pravidelnej báze. Podľa školskej psychologičky je však  karanténa spojená s ďalekosiahlym negatívnym vplyvom na psychickú pohodu detí a dospievajúcich. „Keďže karanténa je v mnohých prípadoch nevyhnutná, je dôležité sa snažiť, aby táto skúsenosť bola pre zraniteľných mladých ľudí čo najmenej traumatizujúca. Oveľa znepokojujúcejšie môže byť, že tento negatívny psychologický efekt možno odhaliť aj po niekoľkých mesiacoch či rokoch,“ povedala školská psychologička Michaela Artemiou.

Ako znížiť negatívne dôsledky

V prípade, že sa v triede objaví jeden pozitívny prípad, regionálny úrad posiela do karantény celú triedu na 10 dní. Čo sa týka rodičov, tí do karantény ísť nemusia. Situácia sa ale mení vtedy, ak sa u dieťaťa počas izolácie ukáže, že sa tiež nakazilo. Karanténa celej rodiny je tak nevyhnutná. Podľa školskej psychologičky však existuje niekoľko spôsobov ako zabezpečiť, že vplyv karantény na fyzické a duševné zdravie u detí a dospievajúcich by mohol byť minimálny. „Dá sa to dosiahnuť vekovo primeranou komunikáciou, zabezpečením rutiny a minimalizovaním narušenia vzdelávania, podporou zdravého životného štýlu, posilňovaním pozitívnych vzťahov v rámci rodiny, zvládaním rodičovského stresu a začlenením aktivít na podporu zdravia do školských osnov,“ tvrdí školská psychologička Michaela Artemiou. Podľa nej majú deti tendenciu viac sa obávať, keď sú v neistote z toho, čo sa okolo nich deje. Prioritou by teda podľa psychologičky malo byť, aby deti, veku primerane pochopili dôvod karantény.

Dodržiavať rutinu a plánovať

Mnohé deti si už na rúška i pravidelnú dezinfekciu zvykli. Horšie je to s izoláciou. Karanténa môže u detí pocit osamelosti viac prehĺbiť. Rodičia by však mali pomáhať znižovať jej negatívny psychologický dopad na deti a to aj pomocou plánovania. „Karanténu možno tiež využiť ako príležitosť na posilnenie pozitívnej interakcie medzi rodičmi, deťmi a súrodencami, čím sa môžu skvalitniť rodinné väzby. Počas tohto obdobia zmien a neistoty, je nápomocné sa čo najviac držať rutiny a plánu,“ hovorí psychologička Michaela Artemiou. Odborníčka na spoločenské hry zase dodáva, že rodičia by mali tráviť voľný čas s deťmi zmysluplne. „Všetci rodičia vedia aké je to učiť sa s deťmi, pomáhať im s domácimi úlohami. Tam by ale ich aktivita končiť nemala. Voľný čas by mali s deťmi tráviť zmysluplne aj pomocou rôznych programov.  Školský kolektív síce nenahradia,  je však dôležité, aby sa im rodičia venovali aj takým spôsobom,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik.

Po online vzdelávaní psychohygiena

Dištančné vzdelávanie nie je adekvátnou náhradou prezenčnej výučby. Žiakom však pomáha rozvíjať digitálne zručnosti. Výrazne však obmedzuje ich sociálne kontakty. „Hranie online hier s kamarátmi môže byť pre deti relaxom aj počas karantény. Aj tu však platí – všetko s mierou, okrem toho striedanie činností napríklad so spoločnou hrovou aktivitou s rodičmi alebo zapojením dieťaťa do drobnej pomoci v domácnosti je významným psychohygienickým faktorom,“ hovorí psychologička Michaela Artemiou. Zoubková jedným dychom dodáva, že spoločné chvíle s rodinou majú niekoľko výhod.  „Pri spoločenských hrách si deti nielen oddýchnu a zabavia ale rozvíjajú svoju fantáziu, zároveň môžu pomocou logického myslenia vyriešiť rôzne situácie.“ Psychologička zároveň uvádza, že absencia fyzickej aktivity môže vyvolať okrem iného aj nepokoj a frustráciu. Rodičia by preto podľa nej mali vnímať správanie detí, a v neposednom rade veľa spolu komunikovať.