Prvé roztržky v škole alebo prečo sa moje dieťa nevhodne správa?

Prvé roztržky v škole alebo prečo sa moje dieťa nevhodne správa?

Prvé dni v škole a v úplne novom kolektíve prežívajú so stiahnutým žalúdkom nielen deti, ale aj ich rodičia. Obávajú sa prvého odmietania nových povinností, zlého začlenenia sa v kolektíve alebo iných vzdorov zo strany svojich detí. Sťažuje to aj ich celkovú situáciu, plynulosť medzi vlastnými domácimi, pracovnými povinnosťami a starostlivosťou o dieťa. Riešenie takýchto konfliktov sa často nezaobíde jedným napomenutím, býva zdĺhavé a plné silných emócií.

Vraj najkonfliktnejší sú tí najzraniteľnejší. Ide o citovo nestabilné povahy, u ktorých sú isté emócie potláčané zlou skúsenosťou až traumou. Deťom preto treba dopriať už od útleho detstva zažívať všeličo – aj to dobré, ale ukázať mu rovnako aj zlé stránky tohto sveta. Stáva sa skúsenejším, rozširujú sa mu obzory, vie si vytvoriť jasný názor a najlepšie, keď si ho aj obstojí.

Prečo by sa vášmu dieťaťu zachcelo pobiť?

Ako sme už naznačili, k fyzickému útoku nás doženie buď príval negatívnych emócií, alebo sme až tak priamou a ctižiadostivou osobou, že chceme mať vo všetkom posledné slovo. Akýkoľvek nesúhlas nás privádza do takéhoto krajného riešenia. U detí je toto riziko ešte väčšie a samozrejme, aj ich pudové, spontánne konanie pravdepodobnejšie.

Takýto „skrat“ dieťaťu nedovoľme

Najlepšou obranou bude v tomto prípade predchádzať útoku. Dieťa musíte usmerniť, ako ovládať svoje emócie a aj keď nás ovládnu tie najviac negatívne, v kolektíve ich potlačiť. Potlačiť a nahrádzať iným riešením situácie. Bitka je svojím spôsobom výrazom slabosti, že nie sme schopní prejaviť sa sofistikovanejším spôsobom.

V školských, vzdelávacích zariadeniach sa zvlášť vyhodnocuje akékoľvek odbočenie z mravnostne akceptovateľného konania. Už aj dieťa vo veku 6 a viac rokov má s okolím vedieť komunikovať na takej úrovni, aby jasne vypovedalo o svojom zámere, požiadavkách a aj nejakých doplňujúcich informáciách. Upozornite dieťa, že aj pri vlastnom konštatovaní musia nechať priestor na „diskusiu“  a názory ostatných. Tak sa zvyšuje pravdepodobnosť, že rozhovor sa zakončí súhlasne, prijateľne pre obe strany. Vtedy idú bitky bokom...

Samozrejme, na pôde školy tomu nikdy nie je ako doma. Tu platia o niečo viac záväzné pravidlá a aj keď jednotlivec prejavuje voči tomu jasný nesúhlas, musí sa prispôsobiť. To je azda najväčšia zmena oproti zaužívanému pohodliu doma. Pri viacerých činnostiach sú deti v škole navyše obmedzovaní časovo, výberom pomôcok a prostredia, v ktorom budú pracovať. Aj to vytvára prvý tlak na ich emočné vnímanie, niektorí podliehajú väčšej úzkosti a strachu. Opäť môžu reagovať o niečo podráždenejšie a svoju zlosť si vybíjať na bezbrannejších. Vtedy sa na strane agresora zvyšuje klamlivé sebavedomie....

Nech radšej pozitívne prekvapujú

Ak ako rodič máte podozrenie, že vaše dieťa bude práve v tomto smere labilnejšie a ľahšie podľahne každej bitke, učte ho nápaditým veciam. Takým, ktoré ho z každej zlej situácie okamžite dostanú, a to nie za cenu klamstiev či podrazov, ale vlastnej vedomosti – tú rovnako ocenia aj učitelia!

Deti by preto mali byť zručné v nezištnej a bezprostrednej pomoci druhým, ohľaduplné voči zdraviu a prostrediu, v ktorom žijú a sledujú v ňom každú zmenu. Tak bude aj menej konfliktov a zlosti!    

Tatiana