Výchova „nakrátko“. Ako vplýva na naše deti a aká je jej optimálna miera?

To, aké výchovné postupy začneme uplatňovať pri svojich deťoch, nemá byť ovplyvnené naším momentálnym (ne)pokojom, či predošlou skúsenosťou z vlastného detstva. Zameriavame sa najmä na to, čo je dôležité pre ich zdravý sociálny, ale aj duševný rozvoj. Opakovať stále tie isté chyby nemá zmysel a rovnako si z jednotlivých typov výchovy nevyberajte len to „pozlátko“. Ako na deti, aby sme nespôsobovali zmätok, ale vytvárali jasné pravidlá? Uvoľnene, či „nakrátko“?

Dnes sú aj samotní rodičia pod úplne iným tlakom, ako tomu bolo inokedy predtým. Neposudzujeme, či je to horšie, alebo lepšie, len jednoducho rozdielne. Veľký príval informácií (často aj nesystematicky a zle interpretovaných), nároky v práci, no stále ochota urobiť všetko najlepšie pre svoje deti. Oveľa viac sa tak dostávame do úzkych a vždy na našu slabosť doplácajú tí najbezbrannejší. Deti!

Sme v prevahe fyzicky, sociálne a to nás posmeľuje k rôznorodým, často popudovým reakciám na ich správanie. Ak už rodič nevie, ako ďalej, podľahne negatívnym emóciám a k dieťaťu sa začne správať sebecky a kriticky. Pre rodičov tou najjednoduchšou cestou, ale zároveň najzreteľnejšou výpoveďou o ich neschopnosti je práve prísna - agresívna výchova nakrátko.

Pozor, dieťa prechováva najväčšiu dôveru len k svojim vlastným rodičom. Ak ho akokoľvek opakovane zraňujete, táto citlivá väzba sa pretrháva a začína sa prejavovať strach a nezáujem voči vám, no neskôr aj voči blízkemu okoliu. Naša agresia je len dočasná, no strata detského rešpektu môže byť trvalá.

Áno, začíname s agresiou ako najnegatívnejším prejavom vo vzťahu k dieťaťu. Čo je pre ňu typické? Najmä krik, „pár na zadok“, zákazy, respektíve neustále poúčanie, kontrolovanie alebo obmedzenia v stretávaní či vo vychádzkach s rovesníkmi.

Takémuto stavu núdze sa vyhnite, ale okamžite a už viac neopakujte! Nie je pravdou, že deti, ktoré nie sú okrikované a nezažili tie „tradičné“ výchovné metódy, sú rozmaznávané a neschopné začleniť sa do bežného života. Platí to presne naopak!

Detská psychika a samozrejme, aktivita mozgu sa vyvíja postupne, vzhľadom na vek. Pri zvýšenej intenzite v reči a našich nekontrolovateľných, prudkých pohyboch sú deti neschopné takmer ničoho. Nedokážu prijať také množstvo popudov, obvykle sa vzdávajú a neuvedomujú si nič. Ako sochy, kamene, bez citov a vlastnej identity! Naozaj to takto chcete? Okrem toho už len samotný krik je pre ne dosť silným stresom, rozmáha sa v nich strach, stres, zlý dopad to prináša na činnosť srdiečka a detskej senzoriky.

Prísny dospelý nie je podráždený, ale plný lásky a zdravého úsudku

To je v jednoduchosti opísané, ako sa správne uplatňuje prísna výchova. Je systematická, nie spontánna, zrozumiteľná a vecná. Má jasné pravidlá, ale všetko odôvodnené. Vy ako rodičia máte isté požiadavky na dieťa, ktoré buď vyplývajú z istých hodnôt, alebo bežných potrieb v domácnosti – Prečo sa mám samo učiť obliekať? Veď mamička je pri mne, môže mi pomôcť? – Lebo! (nesprávna odpoveď).

Dieťa očakáva porozumenie a vy ho nijako nesmiete odsúvať na druhú koľaj. Musíte mu teda predostrieť, prečo to od neho očakávate, aké by to malo dôsledky a problémy neskôr, ak sa to nenaučí.

Prísni rodičia sa na svoje deti nehnevajú. Nemajú prečo, keďže o každom ich konaní  spoločne komunikovali a platia vždy jednotné pravidlá. Tie sa neuvoľňujú, rodič je dôsledný v kontrole, ale dieťaťu nesmie ubližovať, ani ho strápňovať. Ako na to? Nemáte problém zavolať, či je ešte na oslave a potvrdiť si, že sa vráti do polnoci. Na viac sa nepýtate, necháte ho zabávať sa. Podobne je to aj u tých najmenších. Neupracú si hračky? Varovali ste ich, dôsledky si znesú samy – zakopnú, nenájdu tú svoju obľúbenú, vysmejú ich návštevy a pod. Držíme palce v správnej prísnej výchove!      

Tatiana