Detská fantázia – môže hraničiť s nebezpečenstvom?

Svet detí je úplne odlišný od sveta dospelých. Tým, že takmer pri každej príležitosti využívajú svoju predstavivosť na plné obrátky, všetko plynie podľa ich plánov. Sú hravé, zvedavé a samozrejme, nestrácajú túžbu po objavovaní. Presne to im môžeme len závidieť. Fantázia je súčasťou ich bežného fungovania. Máme ju z pozície rodiča usmerňovať alebo nechať tomu voľný priebeh?

Fantazírovanie je prirodzené a u každého dieťaťa sa prejavuje v odlišnej intenzite a v trvaní. Ako rodičia môžeme považovať za nevýhodu práve to, že dieťa nie je samo schopné odlíšiť reálne od vymysleného. Preto kladieme niekedy až príliš veľký dôraz na ich sebadisciplínu a prejavy v spoločnosti.

To je niekedy len bojom s veternými mlynmi, pretože fantázia sa u nich prejaví znova a možno aj pri úplne nečakanej situácii. Nečakanej pre nás, keď si budeme myslieť, že svoje dieťa „máme pod kontrolou“. Po blízku sa môže diať čokoľvek, ich predstavivosť sa opäť naštartuje. Je to milé a prospešné.

Čo dokáže urobiť rodič? Načúvať svoje dieťa a vytvárať podmienky pre také hry, aby sa predstavivosť prejavovala bez konfliktov a ubližovaní či už sebe, alebo deťom v blízkom okolí. Fantázia má podnietiť bohatú slovnú zásobu, rôzne zručnosti a „vyhrať“ v záťažových situáciách. Deti chápu veci len tak, ako sa to pozdáva práve im.
Netreba však zneužívať ich „neschopnosť“ odlíšiť fakty od fikcie a klamať im. Robíme to zväčša len preto, že to tak práve vyhovuje nám. Nemáme čas, nechce sa nám vysvetľovať, prečo chlapček plače a do škôlky ho vodí len jeden z rodičov. Dieťaťu neodpoviete, odpovie si samo a v takom obraze bude ďalej „rásť“.

Problémové fantazírovanie s imaginárnym priateľom?

To je azda jedna z najväčších záťažových situácií pri výchove tých najmenších s bujnou fantáziou. Imaginárnych priateľov majú aj staršie deti – 7 niekedy až 8-ročné, ktoré už musia vedieť odlíšiť pravdu od výmyslu. Neviditeľní kamaráti našich drobcov naháňajú strach hlavne rodičom.

Zakazujete im ich? Ony si spomedzi toľkého fantazírovania nájdu ďalších. Umožňujú im utriediť si svoje detské myšlienky, preto sa s nimi zhovárajú a majú nad nimi moc. Neviditeľný kamarát sa s dieťaťom aj preto nikdy neháda, nebije a odíde z ich sveta presne vtedy, keď to dovolí dieťa. Sú ich parťákmi pri bežných hrách alebo ich majú posmeliť k tomu, čo zatiaľ neskúsili. Dokým sa dieťa do sebe neuzatvára, neodmieta vašu pomoc ani okolitý svet, nevstupujte mu do toho. Ony z toho vyrastú a o pár rokov sa spoločne na tom zasmejete.  
     
Tatiana
Autor fotografie:www.pixabay.com