Ako si dôstojne zaspomínať na zosnulých?

Ako si dôstojne zaspomínať na zosnulých?

Pamiatka zosnulých je každoročnou spomienkou na tých, čo už tento svet opustili... Čím bližšie sme k nim mali, tým ťažšie sa nám s nimi lúčilo a každá spomienka nám od žiaľu trhá srdce. Smrť je súčasťou, respektíve zavŕšením pozemského života. Dostihne nás bez ohľadu na to, či sme na odchod pripravení alebo nie. Po každom tu niečo výnimočné zostáva. Ako venovať tú najdôstojnejšiu, úctivú spomienku svojim zosnulým?

Veľa veriacich sa na prelome októbra a novembra chystá pomodliť a zapáliť sviečku na cintoríny. Úctivo prichádzajú zvlášť k tým hrobom, kde odpočívajú ich najbližší a známi. Tieto okamihy sprevádza pochmúrna, smutná nálada, čomu omnoho viac prispieva sychravé jesenné počasie.

Toto ročné obdobie privádza naše melancholické pocity do „absolútnej dokonalosti“. Na každého však smútok dolieha rozdielnou intenzitou. Všetky prípravy spojené so spomienkou na zosnulých treba prispôsobiť svojmu emočnému vnímaniu. Nie je už totiž žiadnym tajomstvom, že veľa pozostalých sa návšteve cintorínov vyhýba.

Je to len o našich pocitoch a vnútornom presvedčení. Na to, aby ste svojim zosnulým venovali tichú spomienku, nemusíte sa pohybovať počas nastávajúcich sviatočných dní v rušných uliciach a na preplnených cintorínoch.

Mnohým tieto miesta naháňajú aj za svetla strach a obavy. Veľa ľudí trpí fóbiou zvanou coimetrofóbia. Je to priam panický strach, úzkosť na cintorínoch a pri hroboch... Vo vzduchu cítiť nepríjemnú, negatívnu energiu a našu myseľ pohltí kadečo iné, len nie modlitba a spomienky. V rušnom exteriéri cintorínov sa dostatočne nesústredíme...

Zrak upierame na množstvo dekorácií, sviečok, kahancov a známe tváre medzi tesnými uličkami hrobov. Ľudia sa viac zhovárajú a poniektorí vedú neprimerane dlhé debaty, čím rušia ostatných. Pochmúrna atmosféra nie je jedinou nevýhodou v prostredí cintorínov. Za veľa môžeme aj my, pozostalí a zároveň takí neslušní, sebeckí.

Tieto dni má sprevádzať vnútorné stíšenie, prehĺbenie do spomienok a modlitieb. Vhodným priestorom je kostolík, menšia kaplnka, kde je oveľa viac ticha a umiernenej atmosféry. Pamiatku zosnulým môžete venovať aj doma, v tichu. Najlepšie osamote, kde počas modlitby sa vám budú v pamäti premietať živé a zároveň tie najkrajšie spomienky na zosnulých. Takto im prejavíme oveľa viac úcty...  

Tatiana