Dobrý deň, pán sused!

Veta, ktorú počas dňa vyslovíme aspoň raz, veta, ktorú podávame neutrálne, s potmehúdskym úsmevom alebo len tak nanútene. „Dobrý deň, pán sused, ako sa máte? Júúj, to je ale krásny slnečný deň, však?“ Nezáväzná konverzácia na upevnenie (dobrých) susedských vzťahov, na prekonanie hlúpeho ticha vo výťahu, na schodoch alebo v záhradkách. Sused – človek, ktorý nás nenápadne obklopil, je tak blízko, a predsa je nám vzdialený, no až do chvíle, keď neprekročí všetky zdvorilostné medze!

Presťahovali ste sa z mesta na dedinu? Obývali ste doteraz veľkomestský “raj“, no hlučné prostredie a mrakodrapy v uliciach vás prestali napĺňať? Znamená to, že adaptácia spojená s novým životným prostredím so sebou nesie nielen iný “vzduch“, ale aj nových priateľov navôkol. Ako si udržiavať priateľské vzťahy a pritom ochrániť svoje súkromie?

Tak ako sa do nového prostredia zapíšete, tak rovnako k vám budú všetci susedia pristupovať. Nemusíte sa predstavovať v štýle amerických seriálov, teda s náručou plnou čerstvo upečených zákuskov, no slušnosť káže zaklopať na dvere a úsmevne zahlásiť: „Dobrý deň, sme vaši noví susedia...“ Určite vás od dverí nikto neodoženie, ale už od prvých chvíľ získate status slušných a milých ľudí od vedľa.

Nech podobné konverzácie pretrvávajú aj naďalej, pochváľte susedom krásnu záhradku, správny výber nového auta či odporučte im nejakú senzačnú letnú destináciu. No všetko s mierou! Nevnucujte sa, nebuďte tými, čo si ustavične požičiavajú cukor, maslo a veci podobné, ak vám naozaj nemá kto postrážiť deti, tak až v najkrajnejšom prípade požiadajte susedov. Pretože ďalšou a ďalšou nezištnou pomocou sa začínajú stierať hranice vášho súkromia a susedov budete vítať nielen na nádvorí, ale priamo vo vlastných spálňach.

Tatiana Kovalčinová