Viac ako polovica Slovákov bojuje s nadváhou

Mladí priznávajú emocionálne prejedanie, starší slabú disciplínu

S nadváhou sa najčastejšie trápia ženy. Mnohí pritom priznávame, že hmotnosť ovplyvňuje naše sebavedomie, no chýba nám odhodlanie s tým niečo urobiť. Aj tieto zistenia priniesol reprezentatívny prieskum, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť Kompava.

Nadváha a obezita patria medzi najväčšie zdravotné problémy dneška. Podľa celoslovenského prieskumu má viac ako polovica Slovákov problémy s hmotnosťou – miernu nadváhu uvádza 44,2 % a výraznú 13,4 % opýtaných. Častejšie ide o ženy (61 %), obyvateľov Nitrianskeho a Prešovského kraja (po 64 %), ľudí nad 50 rokov (65 %). Paradoxne aj mladší ľudia (30 – 45 rokov) častejšie označujú svoju hmotnosť za vyššiu než optimálnu. Vzdelanostná úroveň nemala pri hmotnosti žiadny vplyv.

„Nezdravé jedlá sú lacnejšie ako čerstvá zelenina, ovocie a kvalitné mäso. A preto zlé stravovacie návyky, nadbytok spracovaných potravín plných cukru a tuku, veľké porcie jedál, ktoré ľudia konzumujú bez uvedomenia si ich kalorickej hodnoty zohrávajú veľkú úlohu pri raste hmotnosti,“ vysvetľuje Lucia Černá, generálna riaditeľka spoločnosti Kompava, ktorá na Slovensku už viac ako 20 rokov vyvíja a vyrába výživové doplnky. Dodáva, že sedavý spôsob života a nízka fyzická aktivita vedú k nerovnováhe medzi príjmom a výdajom energie. Významnú rolu zohráva aj stres a nedostatok spánku – tie ovplyvňujú hormóny regulujúce hlad a často vedú k „emocionálnemu jedeniu“.

Ženy chudnú častejšie. Kvôli tlaku okolia

Miernu či výraznú nadváhu priznáva viac žien (61 %) ako mužov (54 %). Každý druhý opýtaný (52 %) sa už viackrát pokúsil schudnúť, no až tretina (31,1 %) s tým doteraz neurobila nič. Aj v tomto prípade sú viditeľné rozdiely medzi pohlaviami – zatiaľ čo opakovane sa snažilo schudnúť výrazne viac žien (61,4 %) než mužov (43 %), nikdy neskúšalo schudnúť viac mužov (39,9 %) ako žien (22,9 %). Snahu schudnúť častejšie prejavujú mladší ľudia do 39 rokov, vysokoškolsky vzdelaní a žijúci vo väčších mestách.

„Na ženy je dlhodobo vyvíjaný väčší spoločenský tlak na vzhľad a štíhlu postavu. Médiá a sociálne siete často prezentujú nereálne ideály krásy, ktoré vedú k nespokojnosti a opakovaným pokusom o diétu,“ vysvetľuje Lucia Černá. Dodáva, že svoju rolu zohrávajú aj biologické faktory – ženské telo má prirodzený sklon ukladať tuk a jeho hmotnosť sa mení aj v dôsledku hormonálnych výkyvov.

Ľudí s nadváhou s vekom pribúda

Podľa prieskumu množstvo ľudí s vyššou hmotnosťou rastie so stúpajúcim vekom. V kategórii nad 50 rokov priznali nadváhu približne dve tretiny (66 %) opýtaných a nad 60 rokov to bolo až 69 % ľudí. Nadváha trápi skôr ľudí vo väčších mestách (60 %) než v menších (54 %). „S pribúdajúcimi rokmi sa spomaľuje bazálny metabolizmus, takže telo spaľuje menej kalórií aj pri rovnakom množstve pohybu. Ďalším faktorom je úbytok svalovej hmoty, tzv. sarkopénia, ktorá sa začína prejavovať už po tridsiatke. Menej svalov znamená nižší energetický výdaj a ľahšie priberanie,“ vysvetľuje riaditeľka Kompavy.

Dôležitú rolu zohrávajú aj hormonálne zmeny - u žien nastupuje menopauza, u mužov pokles testosterónu. To vedie k zvýšenému ukladaniu tuku. S pribúdajúcim vekom klesá aj motivácia k aktívnemu životnému štýlu a ľudia často siahajú po jedle ako forme útechy.

Chudnutiu bráni najmä slabá disciplína, málo času a motivácie

Každý druhý Slovák priznáva, že jeho hmotnosť ovplyvňuje sebadôveru – častejšie to platí pre ženy (58,9 %) ako pre mužov (42,4 %). Prieskum zároveň ukázal, že najčastejšími prekážkami pri chudnutí sú slabá disciplína v stravovaní (30 %), nedostatok času na pohyb (19,1 %) a chýbajúca motivácia (17,8 %).

Slabú disciplínu najčastejšie priznávajú starší ľudia – problém s ňou má každý tretí vo veku nad 50 rokov. „Súvisí to s dlhodobo zaužívanými stravovacími návykmi a menšou ochotou meniť jedálniček po desaťročiach,“ vysvetľuje Lucia Černá. Naopak, stres a emočné prejedanie postihuje až každého piateho mladého človeka od 18 do 29 rokov.

Nedostatok času na pohyb najčastejšie pociťuje každý tretí človek vo veku nad 30 rokov (31 %), zatiaľ čo chýbajúca motivácia dominuje vo veku nad 40 rokov (24,5 %). „Je to prirodzené. Ľudia po tridsiatke riešia najmä kariéru, rodinu a malé deti, preto zdravý životný štýl často ustupuje do úzadia. Po štyridsiatke sa mnohí dostanú do ‚komfortnej zóny‘, z ktorej ich k zmene prinúti často až zdravotný problém,“ upozorňuje Lucia Černá, generálna riaditeľka spoločnosti Kompava.