Mužské brady - sú špinavšie než toaleta? Fakty, mýty a vedecké zistenia

V roku 2015 obletela médiá správa, ktorá vyvolala medzi mužmi s bradou aj ich partnerkami miernu paniku. Išlo o výsledky malej štúdie, podľa ktorej niektoré brady obsahovali vysoké množstvo baktérií. V niektorých prípadoch dokonca baktérie typické pre fekálne prostredie. Jednoducho povedané, niektoré mužské brady sú špinavšie ako toaleta.

Brada ako hygienická katastrofa?

Možno ste si práve teraz uvedomili, že aj váš partner nosí bradu a tá predstavuje hygienickú katastrofu. Nie je však dôvod na paniku. Štúdia realizovaná v Novom Mexiku spočívala v odobratí vzoriek z niekoľkých mužských brád. Analýza odhalila prítomnosť rôznych baktérií, vrátane enterických baktérií, ktoré sú typické pre tráviaci trakt.

Z tohto zistenia vyplýva prirovnanie mužskej brady a fúzov k záchodovej mise.

Nešlo však o rozsiahlu vedeckú štúdiu, ale o mediálny experiment s obmedzeným počtom vzoriek.

Tiež je potrebné zdôrazniť, že nebolo preukázané, že všetky mužské brady sú „špinavšie než toaleta“. Týkalo sa to iba niektorých vzoriek, ktoré obsahovali vyššie množstvo baktérií.

Baktérie nájdené na bradách sú často rovnaké ako tie, ktoré sa prirodzene nachádzajú na pokožke človeka alebo v bežnom prostredí okolo nás. Ich prítomnosť teda automaticky neznamená zdravotné riziko a určite nie je dôvod na paniku.

Odkiaľ sa baktérie v brade berú?

Mužská brada je miestom, kde sa zachytáva prach, mikročastice z ovzdušia, zvyšky jedla aj kožný maz. Okrem toho si mnohí ľudia počas dňa často siahajú na tvár, niekedy úplne nevedome. Ruky pritom prichádzajú do kontaktu s rôznymi povrchmi, čo zvyšuje prenos mikroorganizmov.

To však neznamená, že brada je nebezpečná. Naše telo je denne vystavené obrovskému množstvu baktérií. Tie žijú na koži, v ústach, na mobilných telefónoch či klávesniciach a iných povrchoch. Väčšina z nich je pre zdravého človeka s dobrým imunitným systémom neškodná.

Rozhodujúcu úlohu preto zohráva hygiena. Práve tá rozhoduje o tom, koľko baktérií sa v mužskej brade udomácni.

Zdroj foto: freepik.com

Záleží na starostlivosti

Rovnako ako vlasy na hlave, aj brada si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Ak sa neumýva, môžu sa v nej hromadiť nečistoty a vytvárať prostredie vhodné na množenie baktérií. Pokiaľ je však pravidelne “čistená”, nepredstavuje väčšie riziko než akákoľvek iná časť tela.

Čistota brady závisí najmä od týchto faktorov:

• frekvencia umývania,
• dôkladnosť čistenia,
• pravidelné zastrihávanie,
• celková osobná hygiena.

Mužské brady verzus psia srsť

Ďalšia zaujímavá štúdia týkajúca sa mužských brád bola vykonaná v roku 2019 vo Švajčiarsku.  Výskumníci porovnali bakteriálne zaťaženie mužských brád a psej srsti. Výsledky boli naozaj zaujímavé.

Výskumníci z Hirslanden Klinik porovnali bakteriálne zaťaženie brád 18 mužov (18–76 rokov) a srsti 30 psov.

Všetky brady (100%) mali vysoké bakteriálne zaťaženie, zatiaľ čo u psov malo len 7 z 30 vzoriek stredné zaťaženie a zvyšok nízke.

U 7 z 18 mužov sa našli rizikové baktérie, ako Enterococcus faecalis, v množstvách, ktoré môžu ohroziť zdravie (napr. pri infekciách).

Psia srsť vyšla v porovnaní s často nedostatočne umývanými bradami relatívne čistejšia. Výsledky však neznamenajú, že brada je nebezpečná – poukazujú na dôležitosť pravidelnej hygieny.

Zdroj foto: freepik.com

Ako sa o bradu starať, aby zostala čistá?

Aby sa predišlo hromadeniu nečistôt a množeniu baktérií, odborníci odporúčajú dodržiavať nasledovné zásady:

• Pravidelné umývanie 2–3× týždenne šampónom na bradu alebo jemným čistiacim prípravkom.
• Časté zastrihávanie, aby sa znížil priestor na hromadenie nečistôt.
• Používanie balzamov či olejov, ktoré pomáhajú udržiavať zdravú pokožku aj chĺpky.

Čo si z toho zobrať?

Hoci tieto štúdie a ich výsledky môžu v niektorých ľuďoch (hlavne ženách) vyvolať strach či obavy z mužskej brady, treba to vnímať skôr ako pripomenutie, že ak si muž nechá narásť bradu, je potrebné sa o ňu pravidelne a dôsledne starať.

Štúdie: https://wtop.com/science/2015/05/microbiologists-tests-show-beards-are-full-of-poop-bacteria/

https://link.springer.com/article/10.1007/s00330-018-5648-z

Autor: Mária