Pearl Harbor: Záliv, ktorý robil dejiny

Sotva polhodinu cesty od starého centra Honolulu sa nachádza Perlová zátoka, kde  7. decembra 1941 Japonci zničili značnú časť americkej pacifickej flotily, čo spôsobilo vstup  Spojených štátov amerických do vojnového stavu s Japonskom. Okamžite sa ku Kongresu USA pripojili Kanada, Južná Afrika, Holandsko, Luxebursko, Kostarika, Dominikánska republika, Haiti, Honduras, Nikaragua, Salvador, Austrália a Nový Zéland.
“Spomínam si, akoby to bolo dnes,” hovorí Pepe. “Mal som sotva desať rokov a z nášho domu v podhorí nad Honolulu bolo vidieť, že prístav je v plameňoch. Ohlušujúce výbuchy netrvali dlho, možno tri minúty. Bombardovacie eskadry Japoncov neprileteli od mora, ale objavili sa nad prístavom z druhej strany, od pevniny. Bolo to zopár desiatok minút pred deviatou, keď to prišlo: výbuchy, požiar, stĺp čierneho dymu stúpajúci k nebu. Otec bol už v práci, mama mňa a brata chytila za ruky a utekali sme do kopcov, lebo sme nevedeli, čo bude nasledovať,” hovorí Pepe a neutají slzy, keď už vchádzame na parkovisko pred memoriálnym múzeom.
Je práve desať hodín dopoludnia, keď nájde skulinku medzi 150 autobusmi. Múzeum je otvorené okrem Vianoc a Nového roka nepretržite. Hádam polhodinu postupujeme k hlavnej bráne v babylone jazykov a pripadá mi to ako pochod k ľudskému svedomiu.
“Viete, ako sprievodca vodím sem turistov už roky a roky, živím sa tým, no takmer deň čo deň zostávam v šoku pri japonských návštevníkoch, ktorí Pearl Harbor nepoznajú ani z učebníc, no o Hirošime sa učili všetko...” vraví mi.
Posúvame sa cez bránu, napravo je výstava fotodokumentov, predajňa s početnou historickou  literatúrou o americkej vojnovej katastrofe číslo jeden, vľavo dve kinosály premietajú návštevníkom autentické zábery z onoho 7. decembra 1941.
Autentický je aj človek, ktorý film uvádza:
“Volám sa Bill a som jeden z tých, ktorí nálet na Pearl Harbor prežili...2395 námorníkov, vojakov a civilistov bolo namieste mŕtvych, 1178 ich ostalo nezvestných. Pozerajte sa a nezabúdajte!” vyzýva na rozjímanie prv, než vyjdeme po vzhliadnutí otrasných záberov  z kinosály celkom omráčení...
Z pobrežného móla v areáli múzea je perfektný výhľad na ostrov Ford Island, okolo ktorého bolo v onen osudný deň 86 plavidiel s vlajkou Spojených štátov - veľkých vojnových lodí Arizona, Nevada, Tennessee. West Virginia. Maryland, Oklahoma a California, mínoloviek, lazaretných a cisternových lodí.
Aj z tohto vyhliadkového miesta je zreteľná výhodná poloha americkej pacifickej základne. Japonci poznali tvar zátoky a poľahky pochopili, že je vlastne prírodnou pevnosťou s úzkym vchodom a kopcami chráneným skrytým prístavným bazénom s rozľahlou plochou.
Havajské ostrovy majú strategickú polohu: Ležia presne v priesečníku medzi USA, Japonskom a Austráliou. Američania začali budovať pacifickú základňu v Pearl Harbor na ostrove Oahu už roku 1877, keď obnovili obchodnú zmluvu s Havajom. Už vtedy bolo isté, že v boji o nadvládu nad Tichým oceánom sa  s Japoncami raz stretnú.
Stretli sa onoho 7. decembra 1941 a jedným z piatich bitevných kolosov, o ktoré Američania prišli, bola aj loď Arizona. Jej pozostatky sú na mieste, kde bola zasiahnutá Japoncami, tesne pri brehu ostrova Ford Island.
Vyhliadkovým člnom sme sa dostali rovno na ňu. Totiž presnejšie na 45 metrov dlhú, žiarivo bielu budovú pamätníka /foto/,  ktorá stojí rovno na potopenej Arizone, ale naprieč /foto na predchádzajúcej strane/. Po oboch stranách je sedem veľkých okien s výhľadom na vrak a Perlový záliv. V strede pamätníka s presvieteným stropom  je maketa pôvodnej Arizony a na priečelí mramorová tabuľa o rozmeroch 15 krát 4 metre  s menami všetkých jej obetí. Pamätník vznikol aj vďaka verejnej zbierke a napríklad  Sylvester Stallone prispel 50 000 dolármi.
Pohľad z tohto miesta na všetky strany navráva, že Američania sa z onoho 7. decembra 1941 poučili. Pearl Harbor a celý ostrov Oahu je ich námornou tichomorskou základňou číslo jeden. Miestne obyvateľstvo má z toho radosť, veď  63 percent havajských žien zamestnáva americké námorníctvo a armáda. A práve v deň, keď som z Honolulu odchádzal na ostrov Kauai, prezident Clinton uvoľnil  1,5 miliardy dolárov na nové pracovné miesta pre potreby armády a námorníctva na súostroví.