Mýty o opaľovaní, ktorým stále veríme

Opaľovanie patrí stále medzi kontroverzné témy. Niektorí ľudia sú zo slnka a jeho možných účinkov tak vystrašení, že sa chránia všetkými možnými prostriedkami. Na druhej strane sú zasa tí, ktorí sa radi opaľujú a nevedia si predstaviť život bez opálenej pokožky. Kde je ale pravda? Pozrime sa na najčastejšie mýty o opaľovaní, ktorým stále veríme.

Základné opálenie chráni pred spálením pokožky

Možno aj vy veríte, že ak si pred dovolenkou doprajete pár návštev solária alebo pobyt na slnku s cieľom získať „základné opálenie“, ochráni vás to pred spálením. Dermatológovia však upozorňujú, že takéto opálenie poskytuje len minimálnu ochranu, približne na úrovni veľmi nízkeho SPF. Znamená to teda skôr ďalšie poškodenie kože než skutočnú prevenciu spálenia.

Opálená pokožka je znak zdravia

Mnohí si myslia, že bronzová pokožka je symbolom zdravia. Pravda je však opačná. Čo sa vlastne deje pri opálení? Keď je pokožka vystavená ultrafialovému (UV) žiareniu zo slnka, lúče prenikajú do jej vrchných aj hlbších vrstiev a spôsobujú poškodenie DNA kožných buniek. Na túto hrozbu telo reaguje aktiváciou pigmentových buniek nazývaných melanocyty, ktoré začnú vo zvýšenej miere produkovať melanín – prirodzený pigment pokožky. Melanín sa následne presúva do kožných buniek, kde vytvára ochrannú vrstvu nad bunkovými jadrami, čím pomáha chrániť DNA pred ďalším poškodením. Výsledkom tohto obranného mechanizmu je stmavnutie pokožky, teda opálenie.

Zdroj foto: magnific.com

Tmavá pokožka sa ľahko opaľuje a nepotrebuje ochranu pred slnkom

Ľudia s prirodzene svetlou pokožkou majú vyššie riziko spálenia a tým aj vzniku melanómu. Preto mnohí veria, že pri tmavšom type pokožky opaľovanie škodlivé nie je. Pravda je však iná. Po dlhšom pobyte na slnku možno ľudia s tmavšou pleťou neuvidia výrazné známky spálenia kože, no hrozba rakoviny je rovnaká. A hoci nemusíte siahať po najvyššom ochrannom faktore, predsa len pokožku pri pobyte na slnku treba chrániť.

Keď je pod mrakom, slnko ma neopáli

Veľakrát si myslíme, že slnečné lúče na nás nemajú dopad, keď je pod mrakom. Pravda je ale taká, že aj cez mraky preniká škodlivé UV žiarenie, ktoré môže pokožke ublížiť. Tieto lúče síce nehrejú, ale na pokožku majú vplyv. Rovnako tak aj pri veternom počasí, keď nemáme pocit, že by nás slniečko pálilo na koži, jeho lúče stále pôsobia, a preto treba myslieť na ochranu pleti aj v tomto prípade.

Spálenie sa týka len leta

Na leto si asi každý zaobstará nejaké tie opaľovacie prípravky na ochranu pokožky. Nie je ale pravdou, že spálenie sa týka len leta. Slnečné lúče nás ľahko spália v ktoromkoľvek ročnom období. Ak chodíte lyžovať alebo ste fanúšikom zimnej turistiky, iste by ste vedeli rozprávať o tom, aké zradné dokáže byť zimné slnko na kopcoch…

Solárium je bezpečnejšie než slnko

Možno aj vy veríte tomu, že solárium je bezpečnejší spôsob, ako získať opálenú pokožku, než samotné slnko. Opäť to je ale len mýtus. Umelé UV žiarenie môže pokožku poškodzovať rovnako, niekedy dokonca viac ako prirodzené slnko. Pravidelné návštevy solária zvyšujú riziko predčasného starnutia aj vzniku kožných ochorení.

Zdroj foto: magnific.com

Ochranný faktor SPF 50 chráni dvakrát viac ako SPF 25?

Ochranný faktor, ktorý sa uvádza na prípravkoch na opaľovanie, je pre mnohých mätúci. SPF je skratka pre „Sun Protection Factor“, teda ochranný faktor proti UVB žiareniu, ktoré spôsobuje spálenie kože. Číslo pri SPF neznamená, že SPF 50 chráni dvakrát viac než SPF 25. Rozdiely sú totiž menšie, než si väčšina ľudí myslí.

Napríklad:

• SPF 30 blokuje približne 97 % UVB žiarenia,
• SPF 50 približne 98 %.

Odborníci upozorňujú, že rozdiel medzi SPF 30 a SPF 50 je pri správnom používaní pomerne malý. Oveľa dôležitejšie je naniesť dostatočné množstvo krému, opakovať aplikáciu každé dve hodiny a vyberať si širokospektrálnu ochranu proti UVA aj UVB žiareniu.

Výskum odborníkov z McGill University v USA dokonca ukázal, že SPF 50 a viac často vytvára falošný pocit „úplnej ochrany“, čo môže byť v konečnom dôsledku škodlivé a zradné.

Slnko nemusí byť nepriateľ

Všetky tie správy a varovania o rakovine kože môžu vyvolávať pocit, že slnko je vlastne náš úhlavný nepriateľ. Nie je to však tak. Slnko samo o sebe nie je nepriateľ a pri opaľovaní automaticky nevzniká rakovina kože. Pobyt na čerstvom vzduchu, prirodzené svetlo či chvíle pri vode majú pozitívny vplyv na naše telo aj psychiku. Rovnako však nie je dobré podceňovať silu UV žiarenia ani veriť mýtom, ktoré sa okolo opaľovania roky šíria. Žiadny extrém nie je dobrý, ani bezhlavé opaľovanie, ani prehnaný strach zo slnka. Najdôležitejší je rozumný prístup: chrániť pokožku kvalitným SPF, vyhýbať sa spáleniu a dopriať si slnko s rešpektom.

Autor: Mária

Štúdia: https://www.mcgill.ca/newsroom/channels/news/sunscreen-paradox-mcgill-university-researchers-warn-false-sense-security-352205