Konečne sa zjarieva !

I keď je slnko ešte veľmi zubaté, jar je už cítiť na každom kroku. Ľudia sa tuším viac usmievajú (možno preto, že viac pobehujú po vonku), menej hovoria o kríze, dúfajú v zlepšenie.

Starý, takmer zabudnutý sviatok MDŽ už tuším slúži len na predvolebné prihrievanie si polievočky. Pani učiteľky nedostávajú priehrštia kvetov, kolegyne v práci (ktoré vám - chlapi- po celý rok robia kávu a mnoho drobných službičiek pre vaše pohodlie) ste si ani nevšimli. Len ženáči nemajú odvahu nejaký kvietok nepriniesť.

Na záhrade mi pučia cibuľoviny a burina. Dcéra odmieta nosiť nohavice , vytiahla sukne dĺžky hrubšieho opaska a pár chlapcov som videla v krátkom rukáve. Vtáčiky štebocú o 106, u susedov zniesla mladá pipka svoje prvé minivajíčko. Nazrela som doň - ešte nevie robiť žĺtok! Všetky mačky v okolí sú už „v tom". To zas bude mačeniec!

Na trhu mi už pred mesiacom babenka predala „prvé jaburátká" - až potom som sa dozvedela, že boli rýchlené v teple aby bola prvá a čo najviac predala. Veľká noc sa blíži a mám pocit, že už tento rok moje dievky nebudú utekať pred šibačmi, ale ich budú vykúkať. Doteraz sa mi darilo ich vylákať na turistiku do prírody a vyhnúť sa tým varenému údenému, majonézovým šalátom a vajciam natvrdo. Čokoládových zajkov nechcú už ani škôlkari, každý chce len cash. No čo som oslík potras sa ?!

Je treba očistiť si telo i ducha - najlepšie pôstom a pohybom, ale to sa ľahko hovorí, ťažko vykoná. Ale za pokus to stojí.

Vaša Chitta

P.S.:Je ráno 11.3. - sneží. Je po jari. Predpokladám, že ani nebude. Opäť skočíme rovnými nohami zo snehúl do sandál a ľahkého odevu. A to nás - ženy - čaká jarné upratovanie !!!