• 19.04.2013

Chatujete? Pozor na klamárov

Chat má svoje silné stránky napríklad v tom, že mnoho ľudí by ostalo nezadaných nebyť internetového spôsobu zoznámenia sa. Na druhej strane, sa na ňom kde kto priživí tým, že zneužije výhodu anonymity a odprezentuje sa v inom svetle. Chat je preto v tomto zmysle miestom vhodným na poriadne obalamutenie. Typickým príkladom je príbeh Zuzany:

 „Chatovala som pravidelne. Jednak som už dlhšie nemala priateľa a jednak ma to aj dosť bavilo. Za dlhých zimných večerov som si možno takto kompenzovala nedostatok pobytu v spoločnosti. Nikdy som sa však na chate nevydávala za inú osobu a akosi prirodzene som s tým rátala aj u iných. V jeden večer som naďabila na sympatického muža, ktorý ma hneď zaujal spôsobom písania. Bol nápaditý a vyznieval veľmi slušne. Hneď sme si sadli a začali si písavať intenzívne celé dni. Stretnutie mi najprv ani nenapadlo, keďže žil v Anglicku. Odišiel zo Slovenska asi rok –dva po skončení VŠ, urobil si tam PhD., a začal podnikať. Úplne ma oslnil. Laco sa totiž javil ako šikovný mladý muž, ktorý cestoval krížom–krážom, výborne sa adaptoval v cudzine, dokonca v angličtine vydal odbornú publikáciu a hlavne: vedel čo chcel a vedel si so všetkým poradiť.
 
Po ročnom písaní sme si dohodli aj osobné stretnutie, ktoré spojil so služobnou cestou. Po tom roku písania som ho už brala minimálne ako dobrého priateľa, s ktorým sa delím o radosť i starosť, ktorý mi vie poradiť a dvihnúť mi náladu. Vedeli sme o sebe skoro všetko. Vedela som ako ho bolieva chrbát od toľkého šoférovania, ako sa trápi kvôli chorému otcovi, pretože bol jedináčikom a mrzelo ho, že nevie byť častejšie s rodičmi. Vedela som, že miluje Grécko a dobré víno, že by si snáď jedného dňa kúpil jachtu, že nemá rád Facebook a že žije sám.
 
Prvé stretnutie dopadlo na výbornú, a tak si Laco začal plánovať služobky tak, aby sme sa mohli aspoň raz za 2-3 mesiace vidieť na Slovensku, prípadne vo Viedni alebo v Prahe. Stali sa z nás milenci na diaľku, ktorí si nič nesľubujú, ale denne sú v kontakte vďaka internetu. Vnímala som ho ako zrelého tridsiatnika, ktorý má príliš veľa práce, a tak sa ešte nechce seriózne viazať. Keď sme sa aj neraz bavili, či by sa chcel jedného dňa usadiť a mať deti, povedal mi, že raz rád, ale teraz nemá na nikoho a na nič čas. Laca som mala rada. Bol fajn a tajne som si myslela, že čas ukáže, kam bude náš vzťah smerovať. Zatiaľ nám jeho odťažitá forma vyhovovala.
 
Prešli dva roky a my sme stále fungovali na rovnakých princípoch otvorenosti. Dokonca aj na tom, že, ak by si niekto z nás našiel vo svojom okolí známosť, dáme si vedieť. Vedel, aký zásadne odmietavý postoj mám k vzťahom so ženatými alebo zadanými mužmi.
Jedného dňa som si googlila nejaké veci a apaticky som hodila aj Lacovo meno s priezviskom do googlu. Po chvíli som spozornela. Tvrdil mi totiž, že býva s kamarátmi a ja som medzi nimi na spoločnej adrese našla aj meno Jana. Zázračne sa v inom linku priezvisko ženy zmenilo na rovnaké, ako mal Laco. Googlila som viac a viac, až sa ukázalo, že tam figuruje aj dcérka. Skoro som sa zbláznila....
 
Pravda vyšla najavo. Bol ticho, keď som sa mu pochválila s tým, čo som vygooglila. Nevadilo mu že takmer 3 roky sa pri téme ženatí muži a milenky tváril morálne, a rovnako ako ja to zaznával. Cítila som sa podlo oklamaná. Sofistikovaným spôsobom má celý čas ťahal za nos. Zaprel nielen ženu, ale aj dcérku.
 
Necítim nenávisť. Cítim, že ma okradol o čosi dôležité, a to o dôveru. Celý čas vedel o mojom postoji k vzťahom so ženatými mužmi a nedal mi na výber, aby som sa sama rozhodla, či si s ním začnem alebo nezačnem aj keď má záväzky, lebo vedel, že by som takému vzťahu šancu nedala. Ľutujem jeho ženu. Vygooglila som, že nebol ani rok po svadbe, keď si so mnou začal písať... Bohvie, koľko nás je, možno má na každej služobke nejakú, pracne budovanú a oblbovanú, zástavku...“
 
Agáta Galisová