• 22.02.2013

Byť spontánny sa (niekedy) oplatí!

 

Oddať sa vlastnej intuícii vás môže všeličo naučiť. Ak ju budete z času na čas počúvať, môžete vďaka nej zažiť neuveriteľné veci. Dokonca vám môže privolať i vytúženú lásku. O tom, že to môže naozaj fungovať, je aj nasledujúci príbeh.
 
Radoslav, kamarát z detstva, ktorý dlhé roky žil v Londýne, mi raz nečakane zavolal, že je v meste a že či nemám chuť ísť s ním niekam na pivo. Ja som však práve vtedy bola so spolužiačkou Olinou, tak som mu navrhla, že ak mu to nebude prekážať, stretneme sa všetci traja. Radoslav bol do polhodiny pri nás.
Na spoločnom pivku som si nemohla nevšimnúť, že medzi Radoslavom a Olinou iskry len tak prebleskovali. Boli si vzájomne veľmi sympatickí, hoci, priznám sa, ani by mi vo sne nenapadlo, že by sa mohli jeden druhému páčiť. Radoslav bol typický metrosexuál s vycibreným extravagantným vkusom, za ktorým sa išli Angličanky zblázniť. Olina bola, naopak, dievča z dediny, nenápadná, útla, na pohľad však celkom pekná, avšak obliekala sa veľmi jednoducho až lacno bez štipky fantázie. Jej rodina mala veľkú koziu farmu a Olina zavše páchla capinou. Po spoločnom pive sme sa všetci traja rozlúčili a ja som odcestovala domov na predĺžené zimné prázdniny.
 
Posledný víkend pred začatím letného semestra mi Olina napísala sms, v ktorej stálo: „Asi budeš prekvapená... Som v Londýne u Radka a do školy už asi nenastúpim. O mesiac sa vraciame na Slovensko, všetko ti osobne porozprávam. Sme šťastní ako nikdy.“
Tento šok som, pochopiteľne, dlho predýchavala. Prišlo mi to neuveriteľné až priam absurdné! A nechať školu kvôli chlapovi, ktorého ledva pozná? Nemysliteľné!
O mesiac, keď sa obaja vrátili z Londýna, sme sa zišli a všetko mi do detailov vylíčili. Po našom spoločnom stretnutí v bare, keď sme všetci traja rozlúčili a každý sme si šli svojou cestou, Radoslavovi čosi našepkávalo, že Olinu musí ešte vidieť, a tak zmenil trasu a vybral sa tou istou ulicou, akou šla ona.
 
Olina to cítila rovnako. Akoby mimovoľne si sadla na najbližšiu lavičku a čakala ho. Jej srdce jej napovedalo, že sa určite vynorí spoza zákruty. A naozaj sa zjavil! Nemuseli si nič vysvetľovať, ten okamih ich vraj spojil navždy. Obaja cítili, že patria k sebe, a nebolo o čom diskutovať. Rozhodnutie zanechať školu trvalo Oline okamih. Povedala mi, že to v tej chvíli tak cítila a považovala to za správne. (Aké jednoduché!) Ostávalo vyriešiť iba jedno: kde spolu žiť. V Londýne alebo na Slovensku? V priebehu sekundy sa rozhodli, že na Olininej farme im bude najlepšie. Radoslav súhlasil. Nasledujúci deň išla Olina predstaviť svojho priateľa rodine. Radko sa im páčil. Zverili sa rodičom o všetkom: o zanechaní štúdia, o spoločnej ceste do Londýna a o spoločnom bývaní u nich na farme. Avšak rodičia až takí nadšení neboli. Najviac sa im, samozrejme, nepozdával nápad o ukončení školy. Na druhej strane im rodičia dokonale rozumeli, lebo aj oni zanechali štúdium, aby mohli byť čím skôr svoji. Olina s Radoslavom nakoniec našli pochopenie u rodičov a šli do Londýna. Radoslav neváhal okamžite pretrhnúť všetky väzby, ktoré ho vo veľkomeste pútali, a zvyšok času trávili ako na dovolenke. Navštevovali galérie, múzeá i nákupné centrá. Po mesiaci známosti Radoslav požiadal Olinu o ruku...
 
Dnes majú tri krásne detičky a ja som ich krstnou mamou. Stále bývajú s Olinými rodičmi na farme: Radoslav pomáha svokrovi s kozami, Olina vyrába s maminou syry, jogurty a kozie mydlá. Spontánnosť a počúvanie vlastnej intuície je u nich stále na prvom mieste v rebríčku hodnôt. K tomuto „návodu na lásku“, ako to sami volajú, vedú aj svoje ratolesti.
 
Veronika Kalinová