Aviváž, plastová dóza či „eko“ čistič. Ktoré výrobky a návyky doma prehodnotiť?

Aviváž, plastová dóza od jedla, voňavá sviečka či čistiaci prostriedok patria k bežnej výbave slovenských domácností. Práve každodenné predmety a zaužívané návyky však môžu byť zdrojom zbytočnej chemickej záťaže. Spotrebiteľská organizácia dTest preto sprístupňuje kompletnú slovenskú verziu praktického sprievodcu Domácnosť bez chémie, ktorý vznikol v rámci projektu ToxFree LIFE for All. Od kuchyne cez kúpeľňu až po detskú izbu ukazuje, na čo si dať pozor, ktoré zaužívané návyky sa oplatí prehodnotiť a čoho sa, naopak, netreba zbytočne obávať.

Chemickým látkam sa v každodennom živote nedá úplne vyhnúť a ani to nie je cieľom. Dôležité je vedieť, kde sa s nimi stretávame a ako zbytočnú expozíciu obmedziť. Kompletná publikácia preto prepája vysvetlenie najčastejších rizík s konkrétnymi odporúčaniami pre jednotlivé časti domácnosti a ukazuje, že často netreba robiť radikálne zmeny. Stačí prehodnotiť niektoré bežné návyky.

„Nejde o to, aby sme sa začali báť všetkého, čo máme doma, alebo zo dňa na deň vyhodili polovicu domácnosti. Oveľa dôležitejšie je vedieť, kde má zmena návyku skutočný význam. Niekedy pritom stačí správne používať plastové nádoby, neprehrievať nepriľnavú panvicu, obmedziť zbytočné používanie niektorých prípravkov alebo si pri nákupe lepšie všímať ich zloženie,“ uvádza Hana Hoffmannová, šéfredaktorka spotrebiteľského časopisu dTest.

Plastový obal nemusí byť vhodný na druhé použitie

Téglik od zmrzliny, plastová fľaša či iný jednorazový potravinový obal často dostanú v domácnosti druhý život. Materiál navrhnutý na jednorazové použitie však nemusí byť vhodný na opakované skladovanie potravín či zahrievanie. Vyššie teploty totiž zvyšujú pravdepodobnosť migrácie látok z plastu do potraviny. Pri horúcich jedlách je preto vhodnejšie siahnuť po skle, nehrdzavejúcej oceli alebo keramike.

Pri teflónovej panvici nie je problémom iba škrabanec

Poškriabaný povrch nepriľnavej panvice ešte automaticky neznamená, že sa z nej do jedla uvoľňujú rizikové látky. Väčšiu pozornosť si zaslúži prehrievanie, najmä ak necháme prázdnu panvicu dlhšie na rozpálenej platni. K uvoľňovaniu látok z povrchu môže dochádzať pri teplotách nad približne 260 °C. Výmenu panvice je vhodné zvážiť pri výraznom mechanickom poškodení, po dlhšom zahrievaní naprázdno alebo vtedy, keď z nej cítiť chemický zápach.

Aviváž? Bielizeň sa bez nej zaobíde

Vôňa čerstvo vypranej bielizne môže pôsobiť ako synonymum čistoty, aviváž však pri praní nie je nevyhnutnosťou. Jej aktívne zložky zostávajú na vláknach textílií, pričom parfumy či farbivá môžu u citlivých osôb spôsobovať podráždenie pokožky alebo alergické reakcie. Niektoré zložky sa navyše horšie odbúravajú v životnom prostredí. Aj preto publikácia pri snahe znižovať chemickú záťaž domácnosti odporúča jej používanie zvážiť.

„Eco“ či zelený obal ešte nie sú zárukou

Označenia ako „eco“, „natural“ či „green“, zelená farba alebo obrázok listu môžu na prvý pohľad vzbudzovať dojem, že ide o šetrnejší výrobok. Samy osebe však nie sú zárukou, že výrobok prešiel nezávislým hodnotením alebo spĺňa konkrétne environmentálne kritériá.

„Pri výbere výrobku sa preto netreba spoliehať len na zelený obal alebo označenia, ktoré dobre znejú. Oveľa spoľahlivejším vodidlom sú nezávislé certifikácie, napríklad EU Ecolabel, Blauer Engel či Nordic Swan, ktoré sa udeľujú na základe stanovených kritérií a nezávislého overovania. Spotrebiteľovi môže veľa napovedať aj samotné zloženie výrobku,“ dopĺňa Hana Hoffmannová.

Pozor na miešanie čistiacich prostriedkov

Pri upratovaní však nejde iba o to, aký prípravok si vyberieme, ale aj ako s ním zaobchádzame. Nebezpečné môže byť najmä svojvoľné miešanie rôznych čistiacich prostriedkov. Kombinácia prípravku obsahujúceho chlórnan sodný s kyslým čističom, napríklad prostriedkom proti vodnému kameňu, môže uvoľniť toxický plynný chlór a vážne poškodiť dýchacie cesty. Čistiace prostriedky by sa preto nemali navzájom miešať a pri ich používaní je dôležité dôkladne vetrať.

Aj obyčajný ocot či kyselina citrónová dokážu konkurovať čističom

Nie vždy je pritom potrebné siahnuť po ďalšom špecializovanom prípravku. Pri testovaní napríklad jednoduchý domáci roztok vody a liehu dosiahol pri čistení okien výsledky porovnateľné s najlepšími značkovými výrobkami. Dobre si počínal aj domáci prípravok na báze kyseliny citrónovej pri odstraňovaní vodného kameňa. Pri silnom znečistení však môžu byť klasické čističe účinnejšie.

Domácnosť od kuchyne až po detskú izbu

Kompletný slovenský sprievodca Domácnosť bez chémie prevedie spotrebiteľov kuchyňou, obývacou izbou a spálňou, kúpeľňou, detskou izbou či domácou dielňou a venuje sa aj praniu a upratovaniu. Vysvetľuje pojmy ako PFAS, mikroplasty či prchavé organické látky a prináša praktické checklisty, prehľad dôveryhodných certifikácií, zásady bezpečnej manipulácie s domácou chémiou aj recepty na jednoduché domáce čistiace prostriedky.

Súčasťou publikácie je aj pohľad na takzvaný kokteilový efekt, teda situáciu, keď je človek vystavený viacerým chemickým látkam súčasne a ich kombinované pôsobenie môže byť významnejšie než pôsobenie jednotlivých látok samostatne.

„Najcitlivejšou skupinou voči nebezpečným látkam sú deti. A to jednak kvôli ich nižšej telesnej hmotnosti, jednak kvôli ľahšiemu vstupu látok do organizmu, napríklad častejším dýchaním ústami a tenšej koži. Vyvíjajúci sa detský organizmus je navyše náchylnejší na zmeny v dôsledku pôsobenia toxických látok, najmä narušeniu hormonálnej regulácie,“ upozorňuje Hoffmannová.

Publikácia „Domácnosť bez chémie“ je k dispozícii online aj na stiahnutie na webových stránkach spotrebiteľskej organizácie dTest.

Spolufinancované Európskou úniou (LIFE22-GIE-HU-ToxFree LIFE for All, 101114078). Vyjadrené názory a stanoviská sú však iba názory autora (autorov) a nemusia nutne odrážať názory Európskej únie alebo CINEA. Európska únia ani orgán poskytujúci podporu za ne nemôžu niesť zodpovednosť.