Súťažte s nami! - dennikrelax.sk

NA VÝLETE

Bol to taký bláznivý deň. Na vrchol kopca, zvaného Javor, sa totiž lanovkou vyviezlo toľko ľudí, ako už dávno nie. Prvým dôvodom vysokej návštevnosti, ktorá urobila majiteľom lanovky obrovskú radosť, bolo pekné májové počasie. A druhým - súťaž v letoch na rogalle, alias deltapláne. Nie každodenná udalosť.

Podľa počtu predaných lístkov sa na vrch vyviezlo okolo jeden a pol tisíca ľudí, ďalší mohli vyjsť aj pešo. Na druhý deň vrch s celým úbočím vyzeral ako po prechode frontu. "Prasce", uľavil si ráno Dodo Rezák, majiteľ rekreačnej chaty pri potoku na úbočí. Zbieral totiž prázdne plastikové poháre a nespočetné pivové fľaše. Vkladal ich do vreca a rozmýšľal, že všetko zlé je na niečo dobré. Fľaše aspoň môže dole v Jednote vymeniť. Zišiel k potoku a zdúpnel - v plytkej vode ležal horeznačky akýsi chlap a nehýbal sa. Čo bolo najšokujúcejšie - od pása dole bol úplne holý, jeho tmavé ohanbie v čírej vode priam svietilo. Rezák sa chytro vrátil k chate a požiadal nevestu, aby dcérku, teda jeho štvorročnú vnučku, nepúšťala von nech to nevidí. Vrátil sa k potoku a s úctivým strachom siahol na telo. Chlapa nepoznal, ale s istotou vedel, že je tvrdý ako štolverk. Tvár bola pokojná, bez príznakov kŕča. Ten chlap si tam ležal, akoby oddychoval niekde na lúke. Z vody mu trčala len tvár, časť hrudníka a pohlavie. Ruky mal pokojne zložené pozdĺž tela ...
Ako zdravotnícky pracovník vo výslužbe Rezák vedel, že chlap musel byť vo vode minimálne 12 hodín. Nebolo na ňom vidieť žiadnu krv ani modriny. Rezák zišiel po prúde do najbližšej podnikovej chaty a vytočil číslo 158. Kým prišli  policajti s lekárom, uplynuli dve hodiny. Lekár konštatoval, že muž je mŕtvy od večera a príčinu smrti si netrúfa určiť. Chlap mal síce po tele drobné odierky, ale nič smrteľné. Možno sa utopil. Takže - pitva.
Nuž a jeden z policajtov spoznal v mŕtvole asi štyridsaťročného "vagoša" z najbližšej obce - známeho alkoholika, invalidného dôchodcu Paľa Karáska.
"To som z toho jeleň", zahlásil nadporučík Janík. "Možno sa hore nadral, chcel sa okúpať, opitý spadol do vody a utopil sa. Ale prečo leží horeznak a prečo je do pol pása nahý?"
Potok  pretínal pomerne strmý svah. Nedalo sa vylúčiť, že Karásek sa do potoka skotúľal, udrel si hlavu a utopil sa. Teória síce pekná, ale nerealizovateľná. Bolo teplo, najmenej dva týždne nepršalo a Karásek mal celú tvár nad vodou. Naozaj mohol v tej vode spať a neutopil by sa. A keby sa predsa len v chladnejšej bystrinke chcel iba ovlažiť, asi by si odev nechal na brehu. V blízkom okolí však nenašli nič. Nadporučíkovi Janíkovi niečo našepkávalo, že ten ožran sa kúpať nechcel, ale ho do potoka ktosi hodil či zavliekol. Možno už mŕtveho alebo aspoň priduseného. Nasvedčovala tomu pokojná poloha tela. Povyše objavil pás trávy, ktorá vyzerala, akoby tadiaľ niekto ťahal ťažké bremeno. Zavolal posily a rozhodol sa prehliadnuť široké okolie. Celodenná akcia bola úspešná - jeho ufúľané trenírky i nohavice našli asi kilometer odtiaľ smerom hore. Vyzeralo to tak, že jeden alebo dvaja páchatelia vliekli podľa všetkého prinajmenšom bezvládne telo Paľa Karáska dolu svahom, ťahaním po zemi ho vlastne vyzliekli a skončil v potoku.
Janík vylučoval, že by si trenírky a nohavice takýmto spôsobom zvliekol Karásek sám. Bol mŕtvy alebo živý? V meste sa už hľadalo ťažšie. Predsa však zachytili informáciu, že Karásek sedel predvčerom celé popoludnie v hoteli Dukla a statočne nasával s dvoma mladíkmi. Odchádzali totálne ožratí, tí dvaja mladí ho museli podopierať.
Netrvalo dlho a Janík mladíkov ustálil. Boli to  Malák a Droba, zlodeji a špekulanti. Každý z nich už dvakrát sedel za menšie delikty. Momentálne nezamestnaní. Dal ich predviesť. Obaja potvrdili, že predvčerom naozaj s Karáskom pili, ale o tom, že je mŕtvy, sa "dozvedáme akurát od vás, pán nadporučík".
Nechal si presne popísať priebeh popoludnia v hoteli. Dal sa zrhnúť do jednej vety: "Pili sme."
Ako sa rozišli, to si ani jeden, ani druhý vraj nepamätali. Janík poslal pár chlapcov s ich fotografiami na vrch Javor. Lanovkár si okamžite spomenul: "Prišli sem v ten deň, keď bola súťaž na  deltaplánoch. Mohlo byť tak pred obedom a namazaní boli všetci traja," rozprával neskôr Janíkovi.
"Akí všetci traja?"
"No títo dvaja z fotiek a jeden taký asi štyridsaťročný vagoš. Ten bol z nich najviac opitý a nepustil som ich na lanovku, aj keď mi núkali peniaze. Určite by boli vypadli. Mali zopár stovák, to som videl. Sedeli potom tu, pri údolnej stanici, kúpili si pivo a hádali sa. Veľmi som si ich nevšímal, ale myslím, že sa rozhodli ísť hore pešo. Je to asi hodina, ale v ich stave to zrejme žiadna prechádzka nebola."
Janík so svojím pivným bruchom zahrešil a pustil sa hore chodníkom. Bolo teplo, lialo z neho ako z vola, ale statočne vyšliapal až hore a potešil sa krásnym výhľadom. Po ceste neobjavil nič mimoriadne. Na jednom mieste, asi pol kilometra pod vrcholom, sa mu však zdalo, že našiel v tráve jedno vyležané miesto. Okolo zopár pivových fliaš a špaky. Mohol to byť ktokoľvek z výletníkov, špaky však pozorne  pozbieral do igelitového vrecka. Boli to marsky a dalily. Neskôr v labáku zistili, že marsky fajčili ľudia zhodnej krvnej skupiny B, zatiaľ čo dalily nositeľ "nulky". Aj Karásek mal "nulku". Okrem toho, ako sa Janík dozvedel z pitvy, mal v moči 3,86 promile alkoholu, v krvi 2,6 promile. Smrť ho teda zastihla vo vylučovacej alkoholickej fáze. Z analýzy bolo jasné, že Karásek bol v stave totálnej opitosti. Podľa lekára bol malý  predpoklad, že by Karásek bol schopný v takom stave vôbec chodiť. Už aj preto, že podľa slov lekára mal pečeň veľkú ako vráta na stodole a tvrdú ako kremeň... Najpodstatnejším faktom zo správy však bola stručná veta. Príčina smrti - utopenie. V pľúcach mal vodu.
To sedí, pomyslel si Janík a v duchu si už utváral hypotézu, ktorá mohla byť pravdivá. Opití chlapi vyšli hore, tam chlastali ďalej a keď schádzali, Karásek už nevládal na nohy. Možno spadol sám do potoka, možno ho tam hodili. Ale fakt, že ležal na chrbte a tvár mal nad vodou, svedčil o tom, že s ním už po smrti niekto manipuloval. Droba s Malákom?
Dal ich znova zadržať, zobral im odtlačky prstov, išli na odber krvi. Obaja mali krvnú skupinu B a fajčili marsky. Nevedeli pochopiť, prečo sa ich na to Janík pýta.
"Čo fajčil v Dukle Karásek?"
"Dalily, myslím," odvetil Droba a Janík ho za správnu odpoveď pochválil ako žiačika v škole.
"Tak, chlapci, sranda sa skončila," začal. "Vy ste boli s Karáskom nielen v ten večer v Dukle, ale boli ste s ním aj celý ďalší deň, je tak?"
Zatĺkali a zmäkli až  vtedy, keď ich lanovkár usvedčil. Potom to už boli poslušní mládenci a spievali odušu. Bolo to tak, ako Janík predpokladal. V ten večer ich Karásek po odchode z Dukly pozval, nech prespia u neho. A ráno si v poloopitých hlavách vymysleli, že idú na "výlet". Hore, na Javore, sa dorazili. Oni dvaja ešte chodili, ale Karásek im po ceste dolu neustále padal. Museli ho podopierať. Zložili sa v tráve, vypili ešte zopár pív, čo bola vážna chyba, lebo Karásek bol už úplne nemobilný. Ťahali ho dole kopcom po zemi a mali ho plné zuby. Upachtení, opití. Karáskovi sa pri ťahaní zvliekli nohavice, chvíľu ich niesli, potom ich odhodili do kríkov aj s trenírkami. Dotiahli ho k potoku a namočili ho, aby sa prebral. Strčili mu aj hlavu pod vodu, nech sa vraj preberie. Neprebral sa, tak ho otočili na chrbát a nechali v potoku. Bolo im to jedno.
"Vy ste ho utopili ako mača," konštatoval Janík  lakonicky.
Božekali, že to oni nechceli...
"Vysvetlite to súdu," uzatvoril Janík vec. A keďže neskôr Malák priznal, že mal Karáska plné zuby a topil ho úmyselne, aby sa s ním už nemuseli ťahať, dostal Malák trinásť a Droba desať rokov basy natvrdo. Ani sa neodvolali.
 

ONDREJ ŠIMÚNY