Ako budovať dieťaťu zdravé sebavedomie?

Jednoznačným dôkazom toho, že vaše dieťa osobnostne rastie, je aj vyjadrenie nesúhlasu, protikladného názoru a jasné NIE z ich úst. Takéto reakcie zo strany tých najmenších prevažne hodnotíme ako negatívne. Neodôvodnene ich za to kritizujeme a snažíme sa, aby v každej situácii boli detinsky poslušní. Je to správne a prospieva to ich zdravému sebavedomiu?

V útlom detstve s nimi trávme každú voľnú chvíľu

Aktívne a zmysluplne sa s nimi hrajme, sledujme ich reakcie v mnohých náročných situáciách, napríklad keď sa musia rozhodnúť len pre určitý predmet alebo ukázať na ňom, čo sa im páči najviac. V hre nech sú vašimi spoločníkmi, spolutvorcami a umožnite im neraz korigovať samotný priebeh. Samozrejme, len do takej miery, aby to vyplývalo z princípu danej hry a bolo to pre ne bezpečné.

Ich vnímanie prechádza úplnou zmenou, ak ich podporíte v nezávislosti a v rozhodovaní. Výsledkom musí byť vecné, jasne zacielené rozhodnutie, ktoré v žiadnom prípade nesmie u vás obstáť na úrovni neviem, pomôž mi. Je to možné len dovtedy, keď sa dieťa učí, preberá zručnosti tým, že vás napodobňuje v rozličných činnostiach. Ak už príde na rad vlastné konanie, nech sú sebestační. Stále musí byť pomoc, podpora z vašej strany a ich sebauvedomenie v rovnováhe.

Deti zbožňujú chválu, ale nezaslúžia si ju za všetko   

Niektoré metódy vo výchove upozorňujú na to, že za každý aj ten najmenší úspech treba dieťa pochváliť a bez toho by nemal fungovať ani jeden náš spoločný deň. Viac sa treba zamerať na to, čo dieťaťu skutočne ide a to ďalšími aktivitami posilňovať. Ale čo s tým, čo vášmu drobcovi vôbec nejde? Nechať tak, kritizovať alebo sa vôbec nepokúšať zdokonaľovať?

Omyl! Ak je konkrétna úloha (napr. samostatne sa obuť) už zvládnuteľná vzhľadom na vek a dieťa to samo nedokáže, buďte čestní, pravdiví, ale zároveň aj citovo umiernení. Vaše upozornenie by nemali sprevádzať negatívne narážky, osočovanie, ale vysvetlenie a napomenutie, aby  túto činnosť dieťa po vás zopakovalo. Zisťuje, že mu dôverujete a naďalej venujete pozornosť len jemu.

Buďte príkladní v morálnych tradíciách a zvykoch

Potom oceníte, ako hravo zvláda dieťa poďakovať sa a slušne pozdraviť aj bez vášho napomenutia. Takisto vzrastajú aj sympatie na strane tých, ktorí s dieťaťom prichádzajú do takého príjemného kontaktu. Narastá tým, prirodzene, aj jeho vážnosť a uznanie.

Ako veľmi byť príkladní?

Len do tej miery, aby sme dieťa pripravili na slušný a dôstojný život a nič nemuseli ľutovať. Každý je výnimočný a na to nezabúdajme ani pri výchove vlastných detí. Potrebujú sa jasne zorientovať vo svojich prioritách a budovať svoj charakter. Dôležitý je aj ich vlastný názor, a preto ich nemáme odmietať. Odmietať v tom zmysle, že im dávať najavo, ako „malý“ je ich pohľad na vec. Nevyhnutné je naučiť sa aktívne ich počúvať a ak v niečom signalizujú nerozhodnosť či obavy, korigovať ich doplňujúcimi otázkami.

Takáto „široká“ konverzácia posilňuje ich rovnocennosť a sofistikované vystupovanie. Nie nadarmo sa predsa vraví, že účelné rozprávanie sa nezaobíde bez predchádzajúceho  premyslenia.

Tip na záver

Ani u vás sa jedno „nie“ na ihrisku nikdy nezaobíde bez ďalšej po zadku? Prečo? Len preto, že vás drobec zahanbil naťahovaním sa o hračky? Ak sú jeho, má k nim blízky citový vzťah a práve ich potrebuje k svojej hre, tak má na to objektívny argument. Na zmiernenie situácie môžete ako rodič prizvať k hre aj ostatné deti a spoločne sa na nej zapájať. Takto svoj voľný čas naplnia kreatívnejšie ako hádkou a roztržkami.   

Tatiana