Stretnutie po rokoch!

Stretnutie po rokoch!

Každý, kto absolvoval strednú, alebo vysokú školu vie, že po rokoch od jej ukončenia mu príde pozvánka na stretnutie starých spolužiakov. Niekto ju odignoruje, pretože si myslí, že s nimi už nemá nič spoločné a iný sa poteší, že si v kruhu kamarátov zaspomína na staré dobré časy, dozvie sa kto má čo nové a ako sa komu darí.

Inak tomu nebolo ani v prípade Jany. Žila si svoj život, pracovala v malej firme, mala celkom šťastné manželstvo, zdravé deti, no čo viac si mohla priať! Bola však večne nespokojná. Vždy si našla niečo, kvôli čomu sa hnevala, bola smutná alebo len tak zo zvyku namosúrená.

Potom ako otvorila obálku s pozvánkou veľmi sa potešila. Svojich spolužiakov z vysokej školy už nevidela dlhú dobu pretože väčšina z nich ostala po škole vo veľkomeste študentov a ona sa ako jediná vrátila do svojho rodiska.

Zabezpečila si starostlivosť ku deťom, pobalila si veci a išla v ústrety posedeniu poháňaná zvedavosťou ako sa asi majú jej „bezstarostní“ spolužiaci. Po úprimnom zvítaní, a pár pohárikoch sa postupne jeden po druhom rozrozprávali...

Aké bolo Janine prekvapenie, keď počúvala „bezstarostných“ spolužiakov rozprávať o svojich životných osudoch?
Karol, ktorý bol vždy vysmiaty od ucha k uchu sa stal po troch rokoch manželstva vdovcom. Tešili sa na spoločné dieťatko a práve popôrodná depresia bola tá, ktorá siahla jeho žene na život. Už sa neusmieval. Kedy-tedy sa bezducho zadíval a povzdychol si.

Mira, ktorá už počas vysokej školy rozbiehala svoj vlastný biznis sa aj naďalej viezla na úspešnej vlne podnikania. Po čase, keď odhodila svoju masku úspešnej manažérky, vykľula sa z nej ľudská troska, nešťastná sama zo seba. Napriek svojmu pracovnému úspechu sa cítila neskutočne sama. Vedela, že biologické hodiny už bijú na poplach a pán „Dokonalý“ sa ešte stále neobjavil.
A takto to išlo rad radom. Rozvedená, ťažko chorá, bezdetný, nezamestnaná...

Rad prišiel na Janu. Po všetkom čo počula, nevedela, čo má povedať. Otvorili sa jej oči. Uvedomila si, že môže byť šťastná a ďakovať za veci a udalosti, ktoré sa stali v jej živote. Za to, že pracuje tam, kde pracuje, že má zdravé deti, milujúceho manžela. Doteraz si neuvedomovala, že má toho oveľa viac ako jej „bezstarostní“ spolužiaci, ako ich volala ešte pred stretnutím po rokoch.

KM