Šťastie má osem chápadiel – presvedčte sa!

Šťastie má osem chápadiel je milý príbeh o strhujúcom priateľstve osamelej ženy s chobotnicou. A tá chobotnica je veru geniálna, tú si zamilujete. Je to citlivo napísané, dojímavé, miestami aj smutné, ale osviežujúce. Ten typ príbehu, ktorý si získa vaše srdce.

V pokojnom prímorskom mestečku došlo k zvláštnemu zmiznutiu osemnásťročného Erika. Jeho matka Tova sa i po dlhých rokoch vyrovnáva so stratou svojho jediného syna prácou. Po nociach upratuje v morskom akváriu a prihovára sa jeho obyvateľom. Práve tam spozná tajuplného osmonoha gigantického menom Marcellus, ktorý má nielen obratné chápadlá, bystrý rozum, ale aj dobré srdce (dokonca tri srdcia!) a svojský zmysel pre humor.

Zvláštne priateľstvo osamelej ženy a uväzneného osmonoha s originálnym názorom na ľudí vyústi do nečakaného sledu udalostí, ktoré navždy zmenia osudy obyvateľov malebného Sowell Bay. Tova postupne zisťuje, čo sa stalo v tú osudnú noc pred tridsiatimi rokmi, a napriek bolestivej strate získava veľký dar…

Šťastie má osem chápadiel je zábavný a dojímavý príbeh o smútku, strate, o hľadaní lásky i domova. Napohľad bizarné priateľstvo vdovy a obrovskej tichomorskej chobotnice postupne prijmete a vďaka nemu zistíte všeličo aj o sebe samom.

„Keď som pred rokmi napísala prvý náčrt úvodnej scény tejto knihy, bola to reakcia na výzvu z workshopu o písaní z neočakávaného uhla pohľadu,“ spomína si autorka Shelby van Pelt. „Nedávno som na YouTube sledovala video, v ktorom chobotnica v zajatí otvárala zamknutú škatuľu s pochúťkou vnútri, a tak som si vymyslela túto uhundranú chobotnicu, ktorá sa nudila a bola otrávená z ľudí. Vtedy som nevedela o chobotniciach nič a stále nie som na ne odborníčka. Som si však istá, že sú to tie najfascinujúcejšie tvory na našej planéte.“

Toto bola cesta k tejto nezvyčajnej knihe...

Tma mi vyhovuje.
Každý večer čakám, kým zhasnú stropné svetlá a zostane len žiara z hlavnej nádrže. Nie je to dokonalé, ale ujde to. Takmer tma, ako na dne mora. Tam som býval, kým ma nechytili a neuväznili. Nepamätám si to, no stále cítim tú chuť neskrotných prúdov v nekonečnej studenej vode. Tma mi koluje v krvi.
Pýtate sa, kto som? Volám sa Marcellus, ale väčšina ľudí ma tak nevolá. Zvyčajne mi hovoria tá potvora. Napríklad: Pozri na tú potvoru – tam je. Vidíš, spoza skaly jej trčia chápadlá.
Som osmonoh gigantický. Viem to z tabuľky na stene pri mojom akváriu.