Partner, rodičia a vy pod jednou strechou. Vieme ako to zvládnuť!

Partner, rodičia a vy pod jednou strechou. Vieme ako to zvládnuť!

Mladé páry nemajú niekedy veľmi na výber. Ak nechcete vyhadzovať peniaze za podnájom, do hypotéky sa vám veľmi nechce, prípadne čakáte na dokončenie novostaby, spustíte kotvy s parterom väčšinou u rodičov. Viacgeneračné bývanie sa odporúča len v prípade skutočnej zrelosti osobnosti ľudí bývajúcich spolu. Takéto bývanie si vyžaduje v prvom rade silnú toleranciu, pevné nervy a vtedy, to môže dopadnúť skutočne dobre.


Prispôsobivosť na prvom mieste
Je jedno, či žijete s rodičmi alebo s niekým cudzím, kto nie je vaším partnerom, prispôsobivosť musí byť na prvom mieste. Darmo je váš partner zvyknutý ráno na hodinový kúpeľ, keď by sa radi vychystali do práce aj vaši rodičia. Kto vstupuje do takého spolužitia obmedzení a tolerancie, si musí byť už dopredu vedomý, aké úskalia číhajú. To isté platí aj o rodičoch, veru, na majiteľa bytu či domu v trenírkach hneď z rána nie je nikto zvedavý.

Doprajte si súkromie
Byt či dom môže byť akýkoľvek veľký, nikdy v ňom nebudete mať toľko súkromia ako v prípade, že zdieľate domácnosť sami. Musíte sa obchádzať a dávať pozor, či neotvoríte niekomu dvere na záchode. Nielen vy, ale aj druhá generácia obyvateľov má tieto pocity. Osvojte si základné pravidlá. Klopte na dvere v kúpeľni, v spálni a to isté vyžadujte aj opačne. Skrinky a zásuvky, ak nie sú vaše, by mali zostať tabu. Na to, aby mohol systém viacgeneračného bývania zdravo fungovať, musia sa jasne definovať osoby a ich pozície, miesto, miera a spôsob ich vplyvu v domácnosti.

Vyjadrite svoj názor
Je jedno či bývate u svojich alebo partnerových rodičov. Neznamená to, že musíte trpieť všetko. Samozrejme, že sa nájdu veci, ktoré vám vadia, a preto, ak je to skutočne neznesiteľné, vyjadrite sa. „Býval som u Mirkiných rodičov, čakali sme na odovzdanie bytu. Viem, že som bol stále na návšteve, ale jej otec chodil doma neustále v trenírkach. Dosť mi to vadilo, ale na druhej strane som bol rád, že ma berú ako člena rodiny a sú uvoľnení. Raz sme si doma dávali po poháriku a vtedy som sa odhodlal. V sekunde si obliekol tepláky a odvtedy to bolo na dennom poriadku.“ Nie je pravidlom, že musíte tolerovať všetko, čo je v danej domácnosti zaužívané, predsa len by mali brať ohľad aj na vaše požiadavky.


Tolerancia je v spolunažívaní základom úspechu. Ak chcete, aby to fungovalo, musíte nielen žiadať o toleranciu, ale aj ju opätovať. Avšak, všetko má svoje hranice.

Autor: Andrea Zummerová