Od Al Caponeho po Pabla Escobara. Mafia, ktorá neovládala iba podsvetie

Mafia nie je iba príbeh o gangsteroch, samopaloch, luxusných autách a mužoch v drahých oblekoch. Je to aj príbeh o politike, peniazoch, migrácii, vojnách, korupcii a spoločnostiach, ktoré si s organizovaným zločinom neraz vytvorili zvláštne spojenectvá. Historik Ryan Gingeras sa v knihe Mafia: Globálne dejiny pozerá na podsvetie oveľa širším objektívom.

Prvá časť knihy sa venuje počiatkom. Banditom, lúpežníkom, pašerákom a rôznym formám podsvetia, ktoré existovali dávno predtým, ako vzniklo slovo „mafia“ v dnešnom význame. Nasleduje téma nerestí a obchodu s tým, čo bolo zakázané, regulované alebo spoločensky odsudzované. A práve tu sa začína ukazovať jedna z hlavných myšlienok knihy.
Organizovaný zločin nevyrastá jednoducho preto, že sa niekoľko zlých ľudí rozhodne porušovať zákon. Vzniká tam, kde existuje dopyt.
Po alkohole. Po drogách. Po prostitúcii. Po hazardných hrách. Po pašovanom tovare. Po ochrane. Po službách, ktoré štát nedokáže alebo nechce poskytovať. To je oveľa menej romantická predstava mafie než tá filmová. Zároveň však dáva väčší zmysel.

Ak chcete pochopiť, prečo organizovaný zločin prežije desaťročia, nestačí poznať mená bossov. Potrebujete vedieť, kto ich potreboval. Kto s nimi obchodoval. Kto im požičiaval peniaze. Kto zatváral oči. Kto im poskytoval informácie. Kto od nich kupoval tovar. Kto využíval ich služby a kto ich chránil. A práve preto je Mafia: Globálne dejiny zaujímavejšia než obyčajný katalóg slávnych gangsterov.
Gingeras sleduje organizovaný zločin ako súčasť fungovania spoločnosti. Nejde mu iba o to, kto koho zastrelil, kto koho zradil a ktorý boss mal väčšie impérium. Zaujíma ho mechanizmus. Ako sa lokálne skupiny dokázali premeniť na organizácie s medzinárodným dosahom? Ako sa menili spolu s ekonomikou a technológiami? A prečo niektoré prežili zásadné politické zmeny, vojny či zásahy štátu?

Jedna z najzaujímavejších pasáží knihy sa vracia k vzniku filmového Krstného otca. Francis Ford Coppola nechcel nakrútiť iba ďalšiu gangsterku. Presadzoval predstavu, že film má fungovať ako rodinná kronika a zároveň ako metafora kapitalizmu. To je podstatné. Pretože práve Krstný otec pomohol vytvoriť predstavu mafie ako uzavretého sveta, do ktorého obyčajný človek nemá prístup. Tajomného systému s vlastnými pravidlami, hierarchiou a zákonmi.
Film však zároveň ukázal niečo, čo je pre Gingerasovu knihu kľúčové: hranica medzi legálnym a nelegálnym svetom nemusí byť vždy taká pevná, ako si predstavujeme.

Druhá časť knihy sa posúva do obdobia konsolidácie. A tu sa príbeh začína výrazne globalizovať. Organizovaný zločin už nie je iba lokálnou záležitosťou. Obchod prekračuje hranice. Migrácia prepája komunity na rôznych kontinentoch. Moderná doprava zrýchľuje presun ľudí a tovaru. A keď sa objaví nový lukratívny nelegálny trh, zločinecké organizácie sa mu prispôsobia. Jedným z veľkých zlomov je obchod s drogami.

Názov kapitoly „Od pálenky k fetu“ vystihuje túto premenu pomerne presne. Zločinecké skupiny sa prispôsobujú tomu, čo prináša peniaze. Prohibícia alkoholu v Spojených štátoch vytvorila obrovský priestor pre pašovanie a nelegálny obchod. Neskôr sa menia trhy a s nimi aj produkty, o ktoré je záujem.
Mafia teda nie je nemenná organizácia.
Je to biznis. A biznis sa prispôsobuje trhu.
Možno práve táto veta najlepšie vystihuje jeden z nepríjemných rozmerov Gingerasovej knihy.

Tretia časť knihy sa venuje transformácii a obdobiu, keď staré mafiánske štruktúry začínajú čeliť novým podmienkam. To je možno ešte zaujímavejšie než ich slávny vzostup. Pretože čo sa stane so zločineckou organizáciou, keď štát posilní represívne zložky? Keď sa zmenia hranice? Keď príde technologický pokrok? Keď sa zmení spôsob obchodovania s drogami? Keď starý typ mafiána prestane byť efektívny?
Jednoducho sa prispôsobí.
Tak ako legálna firma.
A práve preto Gingeras hovorí aj o „veľkom riedení“ a o tom, ako uchopiť mafie v 21. storočí. Možno totiž žijeme v čase, keď predstava mafie ako jednej rodiny s bossom na vrchole prestáva vystihovať realitu.

Ryan Gingeras nepíše iba dejiny mafie. Píše dejiny sveta, v ktorom mafia mohla vzniknúť, prežiť a meniť sa. A práve preto môže byť Mafia: Globálne dejiny zaujímavá aj pre čitateľa, ktorého gangsterské príbehy bežne vôbec nezaujímajú.