Máte toho veľa? Nepovažujte vyčerpanosť za normálnu a nájdite znovu radosť!

Máte toho veľa? Nepovažujte vyčerpanosť za normálnu a nájdite znovu radosť!

Čo ak človek s depresiou nie je ten, kto ráno nedokáže vstať z postele, ale ten, kto z nej vstane, uprace byt, odvedie deti do školy, príde načas do práce a ešte sa večer usmieva na ostatných? Práve túto nenápadnú stránku psychických ťažkostí skúma americká psychiatrička Judith Joseph v knihe Vysoko (ne)funkční.

Vysokofunkčná depresia je stav, pri ktorom človek dokáže navonok fungovať, hoci zároveň prežíva únavu, prázdnotu, stratu radosti či ďalšie depresívne príznaky. Nejde pritom o oficiálnu samostatnú diagnózu, čo je dôležité povedať. Samotný pojem sa však používa na opis reálnej skúsenosti ľudí, ktorí navonok svoje povinnosti zvládajú, no psychicky sa necítia dobre. Výskum vedený doktorkou Joseph a jej kolegami túto skupinu skúmal aj v klinickej štúdii so 120 účastníkmi. A zrazu sa niektoré bežné vety začnú javiť trochu inak.

„Je to len stres.“
„Teraz nemám čas riešiť seba.“
„Budem šťastný, keď dokončím toto.“
„Veď iní toho zvládajú oveľa viac.“

Judith Joseph je psychiatrička, výskumníčka a autorka, ktorá sa venuje duševnému zdraviu detí aj dospelých. Jej vlastný výskum vysokofunkčnej depresie tvorí jeden z pilierov knihy. Píše však aj z osobnej skúsenosti, takže text nepôsobí iba ako ďalšia príručka plná odborných pojmov. A potom prichádza jedna z najzaujímavejších myšlienok knihy: možno nepotrebujeme do života dostať viac výkonu. Možno potrebujeme znovu objaviť radosť.

Josephová preto pracuje s piatimi nástrojmi, ktoré majú pomôcť prerušiť začarovaný kruh anhedónie, teda straty schopnosti prežívať potešenie. Nie sú to veľké životné revolúcie. Skôr drobné zásahy do každodennosti.

Napríklad oslavovať malé úspechy. Znie to až podozrivo jednoducho. Veď čo už je na tom, že si po náročnej prezentácii pustíte obľúbenú pesničku alebo si kúpite čokoládu? Lenže práve takýto detail môže byť dôležitý. Ak celý život čakáme na veľký moment, keď si konečne povieme „teraz som to dokázal“, môžeme prehliadnuť stovky menších vecí, ktoré sa dejú cestou.

Doktorka Josephová upozorňuje, že ľudia so sklonom k vysokofunkčnej depresii môžu úspechy zľahčovať. Namiesto „dokázal som to“ príde „mal som šťastie“. Namiesto oslavy narodenín sa človek stará o veľkolepú oslavu niekoho iného. Namiesto oddychu si zaplní kalendár ďalšími úlohami. Je v tom zvláštna pasca: človek môže byť mimoriadne dobrý v starostlivosti o všetkých okolo seba a pritom úplne zabudnúť, že medzi tých ľudí patrí aj on sám.

Pozrite si video s Dr.Judith Joseph:

Nie je to návod na dokonalý život

  • Práve preto sa mi na tejto knihe páči, že nesľubuje nejaký permanentný stav šťastia. Skôr obracia pozornosť k tomu, čo počas bežného dňa prehliadame.
  • K pätnástim minútam, ktoré si dovolíme ukradnúť práci.
  • K správe, ktorú pošleme kamarátovi, keď sa nám niečo podarí.
  • K chvíli, keď si bez výčitiek pustíme obľúbenú hudbu.
  • K malému úspechu, ktorý by sme za normálnych okolností okamžite zhodili zo stola ako „nič veľké“.

A možno práve tu je sila knihy Vysoko (ne)funkční. Nehovorí iba: prestaňte byť smutní. Pýta sa oveľa nepríjemnejšiu otázku: Kedy ste sa naposledy úprimne tešili na niečo, čo ešte len príde?

Milan Buno, knižný publicista