MS za nami. Návrat do slovenskej reality.

Práve skončené MS vo futbale odsunuli do úzadia problémy na slovenskej ligovej scéne. Ústredná ligová komisia, ktorá zastupuje kluby z prvých dvoch najvyšších súťaží poukázala na to, že kluby ešte stále nedostali vyplatené sľúbené finančné príspevky od SFZ a pohrozila bojkotom prvého kola ligy. Prezident SFZ priznal podlžnosti voči klubom, ale zároveň označil ich správanie za neadekvátne. Hlavný marketingový spoznor UFA Sports, ktorý podpísal zmluvu so SFZ minulý rok potom, ako bývalý hlavný marketingový sponzor ŠPORTprogress zmluvu vypovedal, tvrdí, že si záväzky splnil a poslal zväzu peniaze. 

A niekde tu asi bude problém, lebo prezident SFZ dokonca v rozhovore nepriamo priznal nekalé praktiky, keď vyhlásil: "Slovenský futbalový zväz je ekonomicky vyčerpaný", čo sa vzhľadom na to, že zväz mal dostať peniaze od UFA Sports a zároveň mal k dispozícii aj niekoľko miliónov eur za postup na MS, výťažok z predaja vstupeniek na zápasy národného mužstva (najlepšie dať čo najvyššiu cenu, aby nikto neprišiel a Tehelné pole sa nezrútilo), výťažok z predaja televíznych práv na zápasy národného mužstva aj ligovej súťaže a v neposlednom rade od diamantových, zlatých a iných kovových partnerov, javí ako dosť dlhý tunel.

SFZ malo smolu, že peniaze za zápasy a body národného mužstva na MS v Afrike prídu až na budúci týždeň, a keby bol začiatok ligových súťaží naplánovaný o dva týždne, peniaze by pravdepodobne na účty klubov prišli.

Neobstojí ani výhovorka, že dlhy vznikli, lebo SFZ prioritne zabezpečovala činnosť a prípravu na MS, hlavne keď sa reprezentanti už od prvého dňa sťažovali na neadekvátne podmienky v hoteli, a po ich príchode, o ktorom nikto nič nevedel a privítanie bolo zorganizované narýchlo bez akejkoľvek prípravy. Nech sa potom zväz nečuduje, že ľudia nechodia na štadióny, keď nie je schopný zvládnuť ani tak triviálnu záležitosť, akou je privítanie mužstva, ktoré vyradilo bývalých majstrov sveta.

Futbal na Slovensku upadá, hoci po postupe na MS sa mohlo niečo spraviť pre budúcnosť, ale ukazuje sa že tam hore sa robí všetko preto, aby sa čo najviac dostalo do vreciek istým ľuďom. Krásnym príkladom je nekonečný príbeh národného štadióna, ktorý mohol už stáť, ale nejakým zázrakom sa stále nezačalo búrať Tehelné pole, aj keď časť peňazí už prišla na účet, ale je otázne, či tam stále ešte sú.  

Mizériu nášho futbalu potvrdzujú ale aj kluby samé, ktoré často pred odchovancami uprednosťňujú druho-treťotriednych legionárov a mladé talenty nemajú šancu dostať sa do mužstiev. Svetlým príkladom je však Dubnica spolu s Nitrou, kde hrajú mladí odchovanci, ktorí možno ešte nie sú až tak futbalovo vyvinutí, ale dobiehajú to svojou dravosťou a chuťou vytiahnuť sa proti lepším súperom. 

Jediným zábleskom na zmenu tak zatiaľ je iba to, že Vladimír Weiss podpísal zmluvu na ďalšie 4 roky a on ako jediný si zatiaľ dovolil beztrestne kritizovať SFZ. Škoda, že takýchto ľudí na zväze nenájdeme.

Pokiaľ sa v našom futbale niečo zásadne nezmení a do zväzu nenastúpia ľudia, pre ktorých nebude futbal na prvom mieste na úkor osobného profitu, kluby a fanúšikovia zostanú nespokojní a slovenský futbal sa bude točiť v bludnom kruhu. Prvou šancou na zmenu budú septembrové voľby nového prezidenta SFZ, v ktorých už Laurinec kandidovať nebude a pre dobre slovenského futbalu dúfame, že na jeho miesto sa dostane človek, ktorý futbalom žije, ako napríklad v Česku Ivan Hašek.

(sd)